Enrique Iglessias po nadupanom koncerte v Bratislave ukázal, že je hviezda bez manierov

enrique iglessias bratislava

Štadión Ondreja Nepelu v Bratislave sa vo Štvrtok večer otriasal v základoch. Totálne ho ovládol svojimi latino rytmami spevák Enrique Iglesias, ktorý sa vrátil na Slovensko po druhý raz vrámci jeho tour All The Hits Live.  Tento večer, v ktorý ľudia takmer po celom svete ľudia oslavujú Halloween sa zapísal do mojej pamäte neskutočne veľkými písmenami. Pred 10 rokmi som sa jeho koncertu nemohla zúčastniť a spomínam si na to, aká som bola smutná… Nečakane ma vtedy skolila chrípka a  lístky som posunula kamarátom.. Tento rok, som sa koncertu zúčastnila len tak tak… Dozvedela som sa o tom, že bude mať koncert až dosť neskoro, keď predajca lístkov hlásil, že všetky vstupenky su vypredané. Asi dva mesiace dozadu sme si ešte s kamarátkou v robote pozerali videá z koncertov, kde sme sa rehotali na tom, ako si vyberal dievčatá z davu a začal sa s nimi bozkávať. Dosť sme si z toho robili srandu, že Lauri.:) Keď mi potom počas koncertu napísala či som sa už bozkávala strašne som sa rehotala. Keď si prečítate článok až dokonca tak sa zasmejete možno aj vy:)).Na poslednú chvíľu sa mi podarilo zaobstarať lístky a dokonca som sa len deň pred koncertom dohodla so spolužiačkou z gymnázia, že sa ku mne pridá. Keďže Nici už dlhé roky hráva basket mimo Slovenska, veľmi som sa tešila, že sa znovu stretneme. Naposledy sme sa videli na tenisovom turnaji asi rok dozadu. Takže som nevedela ani ako, a sedeli sme na zimáku a netrpezlivo sme čakali na to, akú show Enrique so sebou prinesie. Nakoniec sa z našich miest stali miesta na státie, nakoľko energické vystúpenia nás jednoducho nenechali len tak. To sme ešte netušili, čo všetko nás v ten Halloweensky večer čaká.

Možno to o mne veľa ľudí nevie, ale okrem “starých vykopávok”, ktorými často opisujú moji kamoši hudbu ktorú počúvam, fakt milujem latino. Rada sa na tom opúšťam:))).Práve som sa sama bonzla ale tak, no a čo. Okrem iného si ešte spomínam na úsmevnú storku. Pamätám si, že keď som mala asi 10 rokov, pesnička Escape mi dokola hrala popritom ako som sa učila žonglovať s loptičkami. Ja neviem prečo, ale mala som také chvíľky, kedy som sa asi cítila ako cirkusant :D. Tá pesnička mi hrala zakaždým. Až prišiel moment, kedy ma môj kamarát a mimo iné svetový rekordér v žonglovaní Milan Roskopf nepochválil, že mi to ide dobre. Odvtedy bol Enrique môj žonglérsky patrón :D.

Ešte v čase, keď som nemala lístky na koncert a bola som už takmer vysporiadaná s tým, že sa koncertu opäť nezúčastním snažila som sa získať info po mojej línii o tom, kde a kedy by sa mohol zdržiavať. Fú… poviem vám, že ešte som sa asi tak nezapotila. Nikto nič nevedel, nikto mi neporadil. Tak som to skúšala chvíľku pred koncertom, čiste iba náhodne a rôznymi dedukciami na základe už predchádzajúcich skúseností. Ale nič nezabralo, nie len že som netušila kde a ako ho zastihnúť, nemala som ani žiadne informácie ktoré by aspoň trošku dávali nádej. Tak som sa nakoniec tešila aspoň z toho, že ho uvidím na koncerte. Ten mal začať o 20:00 hod. Ale Enrique sa zjavil na pódiu až niekedy okolo 21:00 hod. Koncert bol super, fakt šupa. Mne však stále turbovalo hlavou, kde by sa dal stretnúť. Na konci show, sme sa rýchlo dostali von zo zimáku a vtedy sa len akcia večera skutočne začala. Spýtala som sa kamarátky či sa chce pridať ku mne a kamošovi.. povedala som jej, že chceme skúsiť stretnúť sa s Enriquem. Ale ono je to tak, nikdy to nie je 100%. Nedá sa nič zaručiť. Ale teda Nici hneď povedala, že ide do toho. Že veď bude sranda…:) Nemôžem sem napísať všetky detaily, takže žiaľ, preskočím akčné scény ktoré síce stoja za to ale poviem vám toľko, že sme sa dozvedeli že Enrique mieri na letisko. Boli sme v napätí.. nevedeli sme čo čakať. Sadli sme si do auta a nabrali smer letisko. V aute sme boli traja. Ja a kamoš sa sem tam na podobných akcoškách stretneme, pre Nici to bola úplná novinka. V momente ako sme prišli na letisko sme videli auto, z ktorého vystupoval Enrique. Tak som rýchlo zaparkovala a prebehli sme tým smerom, ako šiel on. Už bol v letiskovej hale, ale keď nás započul zabrzdil a vrátil sa smerom za nami. Spomínam si, že niekto z jeho tímu nám povedal: Cool, everything will be fine:). V tom vidím, že Enrique naozaj kráča za nami. Chytila som do ruky mobil a začala som fotiť kamoša. Bolo tam však zlé svetlo, tak som ich oboch požiadala ( a teda prioritne Enriqueho), či by sa nemohli posunúť ďalej do haly aby tá fotka bola pekná. A Enrique? Nemal žiaden problém, ochotne sa presunul tam, kde bolo lepšie svetlo. V tom som sa ho opýtala či by som ho mohla poprosiť o fotku aj ja. S veľkým úsmevom sa na mňa usmial povedal, “Sure”:) a chytil ma za rameno. Ako som sa potom išla pohnúť vrelo ma objal a dal mi pusu na líce. V tom momente som bola v absolútnom šoku a neverila som práve tomu, čo sa udialo. Na to došla za ním aj Nici a keďže tá ešte nemala také skúsenosti s “hviezdami” ak to tak môžem nazvať, tak bola z toho tak hotová, že sa jej strašne triasli ruky pri pokuse o selfie. Enrique si to všimol a povedal jej, že to je úplne v pohode, prevzial do jeho rúk jej telefón a ochotne sa s ňou cvakol. Pre istotu som ich fotila aj ja:). Počas toho sa nás ešte opýtal, či sme boli na koncerte a ako sa nám ľúbilo. Ja som bola ešťe stále v šoku z toho, že sa ku mne správal ako dobrý kamarát poprosila som ho, či si nemôžeme dať ešte jednu fotku. A zrazu ani neviem ako som mu dávala pusu ja a on mal v ruke môj telefón a vlastné to bol on, ktorý nám spravil “pusinkovú selfie”.  Bolo to také spontánne, milé a úprimné. Cítila som z neho neskutočnú pokoru a dobrotu. Hneď potom ako som sa mu poďakovala tak ma znovu objal a dal mi druhú pusu na líčko. Rozlúčil sa a odletel preč.

 

Toto stretnutie mi prišlo ako z iného sveta. Bola som neskutočne šťastná, uchvátená, nadšená a hlavne… Ukázalo mi to ako srdeční a dobrí vedia byť k sebe ľudia.. iba tak.. Slávni, či neslávni.. Klobúk dolu pred Enriquem, ktorý napriek tomu, že je známy po celom svete ostal zjavne aj skvelým človekom veľkého formátu.

Ďakujem Enrique za to aký si bol skvelý a pevne verím, že ti táto neskutočná človečina vydrží naďalej. Vždy budem mať na pamäti tento okamih a budem sa usilovať aby aj moja prítomnosť zachovávala v ľudoch úsmev, radosť a taký pozítivny a dobrý dojem aký si vo mne vyvolal ty.

A keď som si už myslela, že ošiaľ Enrique je na konci, napísal mi jeden z členov jeho kapely, ktorého som sa deň predtým pýtala, či by mi nedal info kde sú ubytovaní. Povedal mi presný čas kedy odchádzajú aj názov hotela. Dodal, že po pravideľnom rannom behu sa môžeme cvaknúť. A tak som odchytila jeho celú kapelu:).

PS.: Pri písaní tohto článku sa mi ozvala ešte Debbie s otázkou, či som si užila show. Je vidno, že jeho tím tvoria skvelí ľudia. No asi fakt, vrana k vrane sadá:).