222038_1034739667323_9043_n

Šport je môj najväčší dar a učiteľ

Keď už nám Igor nedovoľuje cvičiť, aspoň si zrekapitulujem čo všetko pre mňa šport znamená.
 
 
Myslím si, že spoločnosť ako taká stále nevie oceniť to, čo všetko šport do života ľudom prináša. Nehovorím len o tom, že je niekoľko šťastlivcov, ktorí tým živia svoje rodiny. ( čo je samozrejme extrémne dôležité a nemalo by sa nič zľahčovať )
 
No sú aj ľudia asbolútne noname, možno nesmerujú na olympiády alebo na najvyššie súťaže. No častokrát to možno robia ešte s väčším nadšením práve preto, že za to nie sú platení. Prečo? Lebo nie sú vyhorení. Oni nemusia. Kdežto profi športovci častokrát len skonštatujú, že oni nič iné vlastné robiť nevedia. Toto tvrdenie nehovorím len tak z brucha.
 
Poznám niekoľko strašne šikovných borcov profi športovcov, ktorí naozaj neraz boli v takej situácii. Nehovorím, že nariadenia sú zlé. Koniec koncov, nech sú aké sú. Očividne nám nič nepomôže ak sa budeme sťažovať, alebo ich budeme oslavovať. V tomto zápase nikto nevyhráva. Všetko to čo je, aj to čo nie je musíme prijať s rešpektom a vďakou. Vďakou? Šibe mi? Nie, je to možno otrepané ale my ľudia máme v povahe všetko brať ako samozrejmosť.
 
No niečo mi nedá “spať”.. ešte ďaleko pred koronou, počas nej a po nej. Kedy sa bude šport brať tak aby mal naozaj pevnú pôdu pod nohami? Mal podporu od štátu? Kedy kluby nebudú závislé len od milodarov rodičov, od obety trénerov?
 
V dnešnej situácii môžu cvičiť po 6 ľudí kluby, fitká, ktoré majú buď vlastné priestory alebo si môžu dovoliť nejaké prenajímať. A čo tie všetky, ktoré sú ako napríklad ten môj? Ktorí roky rokúce cvičíme na školách. Tréneri nemajú luxusné autá a VIP členstvá na každom rohu. Ale viete čím sú naše kluby bohaté? členskou základňou. Tá, je skutočne veľká! A ak sa príde na ich duševné bohatstvo, tak to už je potom zase iná liga.
 
No ak chceme aby ľudia cvičili a robili niečo zmysluplné nemôžeme pýtať nekresťanské peniaze. Ak by sme si ich pýtali, cvičili by sme teraz vo vlastnej vybudovanej hale? Možno.
 
Možno by sme boli práve šiesti. No čo tých +/- 100 ľudí, čo bežne makajú na našich tréningoch v Petržalke? To je 100 ľudí, ktorým zasahujeme do života a môžeme ich životy ovplyvniť pozitívnym smerom.. Budú plní zážitkov, priateľstiev a životných hodnôt.. tie sa za počítačom alebo v krčme nenájdu.
 
Priateľstvo, rodinu, disciplínu, morálku… si nestiahneš iba tak z uloz.to…
Hovorím to za seba, tak ako to vnímam. Nikto iný za tým nie je. Ja som Naty.

Čo všetko, pre mňa znamená šport som sa už rozpísala dávnejšie na tomto linku.

Pridať komentár

Váš e-mail nebude zverejnený. Polia označené * sú povinné.