Každodenné talizmany

Je to už celkom šlušne dlhá doba, kedy som sem zablúdila s tým, že niečo napíšem. A to nie, že by nebolo o čom.. myšlienok, zážitkov, pocitov bolo a je viac ako dosť. Dobrých aj menej dobrých :)). 

Každopádne v posledných dňoch som svedkom toho, ako sa ľudia strácajú sami v sebe. Vo svojom okolí, rodine, kamošoch a žiaľ aj v zdravíčku. A keď poviem, že strácajú tak nemyslím, že fyzicky. Na tu som tu expert ja s mojim orientačným nezmyslom, ako hrdo označujem toto moje “nadanie”. 

Každý chce rozprávať, no všetci sú ticho. Hovorí sa o zmene no nikto ju nezačne. Niekedy stačí pritom tak málinko.. Občas je to len sila myšlienky, ktorá vie roztopiť ľady, pohnúť egom, podporiť úmysel a dať vietor do plachiet. Ak už tú myšlienku máme v hlave stačí ísť len za ňou. Kašľať na to, či je to dobré alebo zlé. Stačí, že si v danom momente budeme istý našim konaním a budeme veriť v to, že to čo robíme je správne. Popálime sa vždy všetci a nikto nikdy nie je dokonalý. Aj keď to veľa z nás od druhých vyžaduje, no niekedy je problém pozrieť sa do zrkadla.

To čo mám na mysli, sú ale úplne jednoduché veci. Ak sa s niekým pohádam a štve ma to, tak pre to niečo spravím. V opačnom prípade toho riskujeme veľmi veľa. Z osobnej skúsenosti veľmi dobre viem o čom hovorím… ani nevieme ako a za cenu pár  nevypovedaných slov vieme prísť o životné udalosti, ktoré sa napríklad dejú v živote len raz. Tam, hodinkové ručičky pretočiť nevieme. Tak prečo, keď nás niečo mrzí alebo štve nič nerobíme?

 Je to ako s jedlom, keď som hladná tak idem jesť. aj v noci. Presnejšie 2 x za noc:). Určite nečakám na to kým odpadnem od hladu. My ľudia, si tie jednoduché veci robíme zbytočne zložitými.

Občas stačí prehodiť pár viet s našimi blízkymi, niekedy nám treba facku, inokedy hudbu, film, les, šport… Hocičo. 
Vidím, ako sa veľa ľudí momentálne v mojom okolí zmieta v akomsi vzduchoprázdne. Ale s rukou na srdci, úprimne poviem, že ten, čo tvrdí, že tam nikdy nebol, tak asi len klame sám seba.  Ja nie som výnimkou. 

No v časoch keď viem, že potrebujem pomocnú ruku vždy viem, na koho sa obrátiť. Bože, vďaka ti za tých vzácnych ľudí, ktorí su mi vždy na blízku. Tí ktorí rešpektujú moje ticho, ak ho potrebujem a tí, ktorí mi zdvihnú kútiky vo chvíľach, keď si myslím, že už som to zabudla. Toto sú moje živé talizmany, ktoré sa nejakým nedopatrením stali aj mojimi vecnými. 

Pred časom, som začala veriť aj v silu predmetov. O tom, čo pre mňa znamená runový kruh, som sa tu rozpísala pár rokov dozadu. Stále je mi na blízku a stále mi pomáha na ceste životom. Dokonca, som sa úplnou náhodou včera dočítala, že je to vlastne kompas, ktorý má človeka vždy nasmerovať na tú správnu cestu aj v búrke. Ten môj ma ešte nesklamal. Možno len preto, že som sa tak rozhodla. Dala som mu úlohu a plní ju. Časom dostal úloh viac a musím povedať, že obyčajná šnúrka na krku si svedomitejšie plní úlohy ako moje stredoškolské ja. Fuu.. ešte, že tak!

No predsalen, nespomínala som tu zatiaľ nikdy môj ďalší osobný poklad. V podstate na tele mám iba dva talizmany, jeden na krku a jeden na ruke. Ten na ruke, je tam už zopár pekne dlhých rokov. Ten si odmietam dať dole aj na letisku. Zatiaľ mi to úspešne vychádza, dúfam, že aj dlho bude. Je to už prirodzená súčasť mňa. Dostala som ho pár rokov dozadu ako veľmi darček od pre mňa výnimočnej a blízkej osoby. Kto je zvedavý čo to je, tak veľmi zjednodušene, je to len “obyčajná” červená gumička s akýmsi strieborným krúžkom. Videla som ten náramok u XY ľudí. Nie je exkluzívny, nie je zo série uvidíš odpadneš, no pre mňa má nevyčísliteľnú hodnotu priateľstva. Ten náramok je moja superschopnosť. Nejaká moja skrytá sila. Naozaj 🙂 Dodáva mi energiu vždy keď ju potrebujem. Iba tým, že sa na neho pozriem.  Pamätám si, že v časoch, keď som nemala veľmi šťastné a ľahké životné obdobie, pozerala som na neho tak uprene ako keď zúfalo prosíte blízku osobu o pomoc. Je to neuveriteľné ale tak veľmi som chcela tú radu, až sa ten náramok rozpadol.Br… až mám zimomriavky, keď si na to spomeniem. A to ten človek, o tomto vlastne ani nevie.  Ten rozpad náramku mi priešiel vtedy ako symbol toho, že niečo sa končí, niečo sa začína, no ochranná ruka osoby, ktorá mi ho dala je stále so mnou, aj keď bolo obdobie, že sme sa dlhšie nevideli a žiaľ, ani sme o sebe veľa nepočuli. No pre mňa nevidieť, a nepočuť neznamená nikdy zabudnúť. Bola som smutná z toho, že šnúrka ostala zničená zrovna v tých blbých časoch, no povedala som si, že ju potrebujem opraviť. Tak sa aj stalo. V momente, ako som si svoj obľúbený talizmanček prevzala na novo, cítila som sa ako keby mi vymenili krv v žilách. Chytila som druhý dych, nový pohľad, odvahu, nové zmýšľanie. Švacla som si dole vlasy ( pre mňa to bol symbol zvlečenia sa z kože, keďže som dosť konzerva a neexperimentujem ani s jedlom nie to ešte s módou či výzorom haha).

Neviem, či to bola nahoda, neviem, či sa takéto veci a skutočnosti dajú nejako pomenovať… zvláštna zhoda okolností? Hmm. Možno. Ale iste viem, že “spirit” blízkeho človeka v tom “obyčajnom” predmete ma znovuzrodil aj bez toho aby bol blízko. Nikdy som o tom nikomu nerozprávala. Teraz, je to prvý raz. Vrámci všetkých “ups and downs” bol vždy doslova po ruke :), aj bez slova…

Verím v silu takýchto predmetov, no predovšetkým verím v silu skutočných priateľstiev. Ja verím v silu ľudí, ktorí ma obklopujú. Som im vďačná, že vedia rešpektovať moje ticho a som im všetkým naveky zaviazaná za to, že ma inšpirujú aj keď o tom niekedy asi ani netušia. Verím aj vo vlastnú silu, ktorá ma stavia vždy na nohy keď sa niekde potknem ( býva to často ) ale verím, že aj ja viem byť ten, čo hodí záchranné koleso tým, ktorí to potrebujú. Chcem a aj viem ním byť, preto verím, že ak si niekto toto prečíta tak si uvedomí, že každý jeden vieme byť niekomu oporným stĺpom, ktorý bude držať strechu po hromade. Ukazujme si stále cestu smerom hore, neťahajme sa dole. Veď hore sú hviezdy. Niekedy je to jedna veta, jedno gesto, jedna žúrka, jedna cesta. 

No na konci vždy všetko to, čo chceme a čo na čom záleží je len príchuť s menom šťastie. Obklopujme sa všetci tým, čo nám robí radosť, ľudmi, ktorí nás robia ľudskejšími bytosťami. Verme v silu malých okamiho, ktoré nám definujú život.

2 komentáre

Pridať komentár

Váš e-mail nebude zverejnený. Polia označené * sú povinné.