Ticho prosím. Hrá Jamiroquai.

Nič nie je tak dobré, ako obľúbená kapela naživo!

Je 28. Marec. Väčšine ľudí sa tento dátum spája s Dňom Učiteľov. Mne sa vryl do pamäti niekoľko rokov dozadu preto, že sa mi splnil jeden z ďaľších snov. Presne 9 rokov dozadu som po prvýkrat zažila koncert Jamiroquai. Mojej absolútne najobľúbenejšej kapely. Jasné, nerátam ( Jackson 5 a the Jacksons – nakoľko mne to spadá do jednej mojej kráľovskej kategórie  „ MJ“). 

Keď sme sa s kamoškou na strednej rozprávali kto čo počúva vytreli sme si vzájomne kocúra s tým, že obe si fičíme na Jamiroquai.. Kapela, ktorá našim rovesníkom vlastne asi ani nič nehovorí. Tak sme si na Facebooku začali vymienať príspevky na nástenke s klipmi a pesničkami, ktoré sme si v škole často spievali a rozprávali sme sa šifrovanou rečou, ktorej len málokto rozumel. Vlastne, pri nás dvoch.. to nikdy nebolo nič nezvyčajné. Vždy sme si išli svoje a ešte stále aj ideme. Že Kači :D. Stále sme si hovorili, že keď náhodou niekedy budú mať koncert tak pojdeme. Lenže v tej dobe mali ako kapela pauzu. Žiadny album, žiadne koncerty.. Niekoľko rokov proste nič.  A čo sa stalo?

 

Je 28. Marec. Väčšine ľudí sa tento dátum spája s Dňom Učiteľov. Mne sa vryl do pamäti niekoľko rokov dozadu preto, že sa mi splnil jeden z ďaľších snov. Presne 9 rokov dozadu som po prvýkrat zažila koncert Jamiroquai. Mojej absolútne najobľúbenejšej kapely. Jasné, nerátam ( Jackson 5 a the Jacksons – nakoľko mne to spadá do jednej mojej kráľovskej kategórie  „ MJ“). 

Keď sme sa s kamoškou na strednej rozprávali kto čo počúva vytreli sme si vzájomne kocúra s tým, že obe si fičíme na Jamiroquai.. Kapela, ktorá našim rovesníkom vlastne asi ani nič nehovorí. Tak sme si na Facebooku začali vymienať príspevky na nástenke s klipmi a pesničkami, ktoré sme si v škole často spievali a rozprávali sme sa šifrovanou rečou, ktorej len málokto rozumel. Vlastne, pri nás dvoch.. to nikdy nebolo nič nezvyčajné. Vždy sme si išli svoje a ešte stále aj ideme. Že Kači :D. Stále sme si hovorili, že keď náhodou niekedy budú mať koncert tak pojdeme. Lenže v tej dobe mali ako kapela pauzu. Žiadny album, žiadne koncerty.. Niekoľko rokov proste nič.  A čo sa stalo?

My sme si to nejako asi vymodlili. Zrazu vydali nový album a ohlásili tour.  Šialenstvo. Inak sa nedájú opísať momenty, odkedy sme si kúpili lístky na ten koncert. Každý deň sme odrátavali dni, minúty a hodiny. Normálne regulérne nám preskakovalo. Eufória z toho, že uvidím Jay Kaya naživo mi normálne zatemňovala mozog.  Rock Dust Light Star. Planétky. Fialový stage. Fialové oblečko, fialová čelenka a splnený sen. Zahrali všetky pesničky. Všetky obľúbené. No lepšie to byť nemohlo. Ó, a áno.. už vtedy sme boli v prvej rade. Presne preto, lebo nám na tom koncerte neskutočne záležalo, prelakťovali sme sa úplne dopredu. Pamätám si, ako sa moje puberťácke ja neskutočne tešilo keď sa pozrel mojim smerom. Samozrejme, že sa pozeral na mňa.  A nikto iný v hale nebol.:))) Ale určite tam boli aj momenty, a na to dám krk, že sa nám stretli pohľady, venoval úsmevy. Dokonca sa usmial do foťáku. Oh yes!! Bola to ešte doba, kedy sme nosili so sebou digitálne foťáky.  Viem, že po tomto koncerte sme nemali hlasy. Hučali sme ako bláznivé. A aj tento koncert má dosť veľkú zásluhu na tom, že sa moje šialenstvo a závislosť na koncertoch začala stupňovať.

Prešli 2 roky. Sedím vo vlaku z Košíc smer domov. ( Bratislava). Bola som prvýkrát v metropole východu. Kto ma pozná tak vie… išla som tam kvoli koncertu Stinga, ktorý tam koncertoval vrámci Back to the Bass. Bola som neskutočne otrávená z dlhej cesty vlakom. Zdalo sa mi, že to trvá nekonečne dlho. Samozrejme, už sme mali po koncerte. Cesta do KE ubehla oveľa lepšie ako cesta späť. Zo srandy som vyslovila vetu: „A do Košíc už nikdy viac!“ No.. a to si nerobím srandu. Ako to tu teraz píšem, prisahám, že to bolo takto. Ako dlho trvala tá cesta, my sme sa už pomaly približovali domov, chytila som do rúk mobil. A na ticketportali našla správu, že JAMIROQUAI bude vystupovať v Košiciach. Košice boli v roku 2013 vyhlásene Európskym hlavným mestom kultúry a práve Jamiroquai boli headlinerom.

Neverila som vlastným očiam. Kamoške som to dala do ruky, aby mi potvrdila, že nemám halucinácie. Videla tam to, čo ja. Ťukla som na ďaľšie informácie a zrazu pozerám, že v ten deň spustili predpredaj. Ešte viac ma obarilo, keď som zbadala tú cenu. 25 EUR! 25!! hovorila som si, že to ani možné nie je. Ešte stále som sedela vo vlaku smerom z Košíc.. a hneď ako som vystúpila na stanici Vinohrady, utekala som rovno do Polusu, do tickeportalu. Tam som ich zaskočila.. oni ešte sami nevedeli, že taká akcia sa má konať. Nakoniec som odtiaľ úspešne odišla s 3 ks lístkov. Neuveriteľné. A to sa hovorí, že nikdy nehovor nikdy. Mne sa to potvrdilo do bodky.

O pár rokov som absolvovala ešte ďaľší koncert vo Viedni pri albume Automaton a cca do roka som mala namierené aj do Prahy.. išlo v podstate o „rovnaký „ koncert až na to, že o pár mesiacov neskôr. A to bol znovu zážitok. U nás boli MS v hokeji. Chcela som byť na dvoch miestach naraz. Ale nešlo to, a samozrejme Jamiroquai som chcela vidieť viac. Ale bila sa vo mne duša hokejového fanúšika – nadšenca. Bolo to v čase, keď sa už hrala vypadávacia časť. Takže som netušila ako dopadne naša repre. Resp. Mala som chrobáka v hlave aj preto, že som túžila stretnúť niektorých hokejistov, ktorí predtým boli ubytovaní v Košiciach. ( Kanada, Amerika). Keď som už bola v Prahe, moja energia sa naplno sústredila na Jamiroquai. Chceli sme byť s kamoškou vpredu. Tak sme trošku nekresťansky skoro išli k O2 Aréne. Na ten deň nikdy nezabudnem. Bolo to magické. Sedela som tam, keď v tom čase v okolo arény nikto nebol. No zrazu sa ku mne niekto pri hovoril.  Po anglicky… Všimla som si jeho oblečenie. Bol oblečený od hlavy až po paty v Adidas. A tie tenisky, ktoré mal na sebe mi boli povedomé no nevedela som ich zaradiť. Dlho sme sa rozprávali, až som nakoniec zistila, že ten chalan je jeden z najväčších fanúšikov Jamiroquai na svete. Vlastne to bol predseda fanclubu Jan Luka sa stal mojim kamarátom, s ktorým som v kontakte skoro stále. Aj teraz, keď je v Taliansku situácia aká je, tak jeden druhého informujeme o stave v našej krajine. Gianlucca mal originál Jay Kayove veci, jeho tenisky, jeho súpravy, veľa fotiek spolu s celou kapelou. No hotový maniak. Ale rozprávať sa s ním, počúvať jeho zážitky to bolo super! Po čase rozprávania sa tam ocitla aj jedna žena. Černoška. Nie, nehovorím to preto, že by som bola rasista. Naopak, kto ma pozná tak vie, že to čo milujem je ich hudba. Veď napokon zase raz.. MJ! To je myslím dosť na moju obhajobu. Ale v našich zemepisných šírkach to stále nie je až tak zvykom. Začali sme sa teda rozprávať aj s ňou. Poviem Vám, že to  čo dokáže hudba je niečo neuveriteľné. Z ľudí, s ktorými by ste asi bežne neprišli do dialógu sa zrazu stali ľudia, s ktorými zdieľate rovnakú diagnózu. Dlho sme klebetili a rozprávali sa o hocičom, zážitkoch, živote a hudbe. No a Cynthia – úžasne energická, bláznivá a očividne veľmi srdečná černoška pôvodom z New Yorku, momentálne žijúca vo Washingtone mi začala  rozprávať ako videla malého Lennyho Kravitza v „Sunday School“, nakoľko Cynthiina mama študovala tam, kde Lennyho mamina a tak sa tam občas stretli. Mala som len sánku dole.. A v takýchto príbehoch by som mohla pokračovať… bolo toho dosť. Ale ešte jeden stojí za zmienku. Ako tam tak sedíme pri vstupných halách, tak sa okolo premlelo niekoľko členov stuffu. Chodili hore dole. Jeden z nich sa k nám prihovoril a začali sme sa rozprávať. Nenápadný chlapík, s typicky britským prízvukom bol vodič autobusu Jamiroquai. Z rozhovoru, ktorý by som za normálnych okolností typovala, že bude tak na max. 20 slov vyšla cca tak 45 min. debata. John, (tak sa volá) asi po pol hodine skromne poznamenal, že v Británii je docela známy nakoľko napísal mega úspešnú knihu. Všetci čo sme tam boli sme si mysleli, že si asi z nás robí srandu. Neviem prečo, nám nešlo do hlavy, že skromný pán  – vodič autobusu by mohol byť niekto známy. No a John Ulrich – dnes už môj dobrý kamarát, s ktorým som v kontakte pomaly na denno – dennej báze naozaj napísal úspešnú knihu. The Evil That Came To Denham. Dokonca nám ukazoval už úryvky pokračovania. Ten druhý diel písal popritom, ako sa spolu s kapelou presúval naprieč Európou. Keď došoféroval a pospal si, tak písal. Úžasné. John, si s nami vymenil Facebook poprial nám všetko dobré a rozlúčil sa slovami, že snáď sa ešte niekedy uvidíme. Cynthia to po Prahe mala namierené do ďaľších miest, kde mali Jamiroquai koncert, tak bolo viac ako isté že sa uvidia. A aj tak bolo). Po dlhom čakaní prišiel aj koncert! Ten bol šupa! Ale to, čo prišlo potom bol tiež zážitok. Gianlucca mal už vopred s členmi kapely dohodnuté, že sa po koncerte stretnú. ÁNO! S celou kapelou. Bol ochotný nás zobrať do zákulisia spolu s ním. Tak sme ja a kamoška išli za ním ako také kačičky. Boli sme kdesi v útrobách O2 Arény. Neverila som tomu, že by sme sa možno mohli stretnúť so skupinou. Ale zastavil nás SBSkár. Gianlucca, mal špeciálnu nálepku, cez ktorú ho SBSkár pustil. Usiloval sa ich presvedčiť, že sme spolu s ním a že je to dohodnuté no nakoniec sa to nepodarilo.:(

Bola som trošku smutná lebo už som sa videla v backstage. Neviem síce ako to tam vyzeralo a aké to tam je, ale ja som sa už tam jednoducho videla. No nič.. Išli sme von. Gianlucca mi písal, že ho to mrzí a že nabudúce sa takéto niečo už nestane, lebo budeme pripravení! Že od začiatku, budeme „označení“.. haha no ktovie, je to vo hviezdach ale ja tomu verím. S Maťou sme odišli na izbu. Bývali sme asi 400 m od O2 Arény, takže sme to mali naskok. Už sme boli „doma“, keď mi cinkla správa na Messengeri. Písal mi John.. Že ešte má dlho do odchodu a že či by sme neprišli k aréne na chvíľku pokecať. Neváhali sme, úplne spontánne sme tam išli. Zvítali sme sa, ako keby sme stretli starého známeho. A pritom sme sa v ten deň videli len prvý raz. Ale bolo to tak prirodzené. John nám ešte rozprával, že čo a ako.. ako je to s odchodom, aké má ďalšie plány. A nezabudol dodať, že keď si bol opláchnuť tvár tak v tej miestnosti videl Katty Perry. A ja že si robí srandu. A zrazu vyšlo auto a ukázal, ó áno, to je ona! Thats Katty! Haha.. neuveriteľné. Aj Katty sa bola pozrieť na Jamiroquai. Bolo už dosť hodín.. cca 00:40. Stojíme tam traja pri kruháči. Zrazu sa pristaví TAXI a z pod parkoviska vychádzajú traja ľudia. Pozerám a neverím vlastným očiam. Jeden chlap, dve ženy. Muž dal pusu jednej zo žien zakýval im a posadil do taxíka. Ja som už ale vtedy vedela koľká bije, ale nechcela som rušiť idylickú chvíľku. Ten muž, nebol nikto iný ako jeden zo zakladajúcich členov, najdlhšie pôsobiacich členov v skupine a hlavný bubeník v jednej osobe. Pán Derrick McKenzie!! Kamoška ho nespoznala.. a čo bola sranda tak ani John! On bol iba ich zamestnanec, neprichádzal s nimi do styku. Opýtala som sa Dericka, či by sme sa mohli odfotiť. Ten bol extrémne milý, vysmiaty a pozitívne naladený. Nezaváhal ani na sekundu. A hádajte kto nás odfotil? Nebol to nik iný ako John!:)) Ten prvotne chcel byť trošku vzdialený, aby to nevyšlo nejako „blbo“, že obťažuje zamestnávateľa, no keď prišlo na lámanie chleba, bez zaváhania nám pomohol a odfotil nás s ním. Keď Derrick odišiel, tak nám povedal, že keby tak ten Derrick vedel, že ho fotil jeho šofér. Nuž, vesmír je niekedy neuveriteľný a nikdy nevieme, čo sa nám podari. Jedno stretnutie, jeden okamih..a zrazu sa stane aj to, v čo by ste už ani nedúfali. Teším sa, keď táto bláznivá situácia skončí. Teším sa, keď moji kamaráti v Taliansku sa budú môcť bezpečne vrátiť do života. Neskutočne sa neviem dočkať podobných zážitkov a ďalších stretnutí, na ktoré nikdy nezabudnem.

 

Viac fotiek z koncertov Jamiroquai z priebehu rokov nájdete v tomto linku.

5 TIPOV na hudobné dokumenty ktoré ťa dostanú

queen

5 tipov na hudobné dokumenty, ktoré sa oplatí vidieť

Rok 2018 sa v ponímaní premietania filmov na kino plátne niesol v znamení rekordov.  Až je veľká škoda, že práve dva filmy, ktoré to celé spôsobili budú bojovať o sošku Oscara v hlavnej kategórií o najlepší film. 

Netreba však zabúdať, že tieto snímky sú len akousi malou ukážkou toho, čím si umelci v hudobnom priemysle prechádzajú. Ak máš rád autentickosť, dám ti pár tipov na dokumenty, pri ktorých ti možno padne sánka o čosi nižšie ako to bolo doteraz. 

Ku všetkým týmto dokumentom su aj linky!:)

1. GAGA: Five Foot Two

Ide o dokument, kde je ústrednou postavou Lady Gaga. Dokument zachytáva práve obdobie, kedy sa rozhodlo, že bude mať hlavnú postavu vo filme, ktorý dnes už skoro všetci dobre poznáme. Lady Gaga je zachytená pri tvorbe jej posledného albumu Joanne. Ak si myslíte, že umelec to má vždy na ružiach prestreté.. veľmi rýchlo sa dostanete z tohto omylu. Pred obrazovkami sa stanete svedkami aj prípravy na jej nezabudnuteľné vystúpenie na Superbowl.

Či ju už máte, alebo nemáte radi.. dajte tomuto dokumentu určite šancu a neoľutujete.

2. FREDDIE MERCURY – The Untold Story 

Autentické výpovede Freddieho, jeho rodiny, najbližsích priateľov a členov kapely Queen. Toto nie je hollywoodsky scenár ale dokument, ktorý mapuje život tak, ako ho Freddie žil. Niektoré zábery ti zoberú dych.

3. ERIC CLAPTON – Život ve 12 taktech

Eric Clapton patrí medzi najlepších gitaristov na svete. Jeho život zmenila sláva. O úspechoch ale aj pádoch úplne autenticky rozpráva samotný Eric, ktorý celý dokument nahovoril. Má síce niečo okolo 2 hodín, ale keď začnete pozerať a vydržíte dokonca.. zaručujem, že Tears In Heaven, či Layla už nikdy nebudete vnímať tak, ako pred vzhliadnutím tohto dokumentárneho skvostu.

4. SONGWRITER

Ak sa radíš medzi fanúšikov mladšej generácie a si fakt zvedavý na to ako sa rodí mega album jedného z najväčších hitmakerov dnešnej doby, nemôžeš zmeškať Eda Sheerana. Je to pecka. Keď Ed skladá pesničku vyzerá to tak jednoducho, že si myslíš, že to tak dáš aj ty. A predsa len, je Ed tak jedinečný, že píše skladby aj tým, o ktorých si to ani netušil.

5. QUINCY 

Quincy Jones, je značka sama o sebe. Producent, skladateľ, hudobník… Práve on stojí za najpredávanejším albumom všetkých čias. Spojenie Quincy Jones a Michael Jackson prepisovalo históriu a do dnešného dňa sa nikomu nepodarilo rekordy, ktoré spolu vybodovali prekonať. Inšpiratívny dokument ktorý vyšiel len nedávno na Netflixe stojí za vzhliadnutie.

Runový kruh

Nikdy sa nevzdávaj

Hneď na úvod by som vás rada oboznámila, že tento článok bude úplne iný ako boli tie doteraz. Tento rok nepriniesol len množstvo skvelých nezabudnuteľných stretnutí a zážitkov.. ako to už v živote býva a stretáva sa s tým skutočne každý, ukázal aj svoju temnejšiu stránku. Ale… nádej umiera posledná.

Nebudem zachádzať do podrobností a ak dovolíte, budem sa vyjadrovať tak trochu v neznámych.

Ťažko sa mi o tom píše, ale jedna blízka osoba bola diagnostikovaná s vážnym ochorením. Bola to rana ako z dela, ktorá udrela od chrbta. Operácia bola nevyhnutná a ja som bola taká všelijaká..nesvoja. Človek sa bojí, má strach a rešpekt a zároveň chce byť druhému oporou. Niekedy však neviete ako.. či niečo povedať, nepovedať.. alebo vôbec čo povedať…aby to neboli iba slová. Chcete dať nádej a povedať všetko bude dobré… a nie spôsobom aby z toho bolo klišé. Keď som tak rozmýšľala až sa mi z hlavy parilo.. fakt. O pol 9 večer ( deň pred operáciou ) mi niečo napadlo… Asi týždeň pred týmto celým sme sa s kolegami bavili o štvorlístkoch. Vtedy som im povedala, že v živote som žiadny nenašla, nech som sa akokoľvek snažila… Ten nápad ktorý sa ma zmocnil bol práve o štvorlístku… celá tá absurdita, že je veľa hodín a vonku tma mi prišla ako dokonalý príklad nádeje. Ak mi to vyjde darujem nádej. Obliekla som sa ( lebo som už pochopiteľne bola v pyžame) , dala som si čiapku, zobrala mobil, zapla som si baterku a išla som hľadať. Keď sa o tom dopočuli moji rodičia povedali mi že som šibnutá a nemám vymýšľať. Bola som za blázna. Vôbec som nevedela, kde a ako mám začať… hľadala som kde – tade, svietila som si baterkou, behala po dvore aj okolí môjho domu. Keď som konečne našla také miesto, kde by bola nádej že môžu byť. Ako keby sa ma zmocnil silný démon a nič ma nemohlo odradiť od toho aby som našla vytúžený štvorlístok. Trvalo mi to pol hodinu. Našla som ho. Svoj prvý a jediný. Iný tam nebol.

 

Sila hovoreného slova

Tento moment pre mňa znamenal nekonečnú nádej a radosť. Neskutočne som sa potešila. Štvorlístok som hneď odfotila a poslala do Whatsappu tej osobe, pre ktorú som ho hľadala.  Samozrejme, hneď ako to bolo možné aj som ho  odovzdala osobe, ktorej patril. A vysvetlila som celý príbeh okolo toho.

Jeden strelený nápad – bláznovstvo – viera, nádej a úspešná misia. Bol to dokonalý spôsob ako darovať nádej a podporu pre toho kto ju potreboval ako soľ. Myslím, že sa mi to podarilo dokonale.

Operácia dopadla dobre, ale ako to už býva.. so zdravým je to beh na dlhé trate a tak som stále rozmýšľala ako posilňovať okolie, samú seba a nájsť silu pre ľudskú bytosť ktorá to potrebuje najviac. Nie som človek, ktorý by bol veriaci. No teda, mám za sebou aj birmovku ale moja viera je taká pre mňa zvláštna záležitosť a bolo by to na dlho. V skratke, verím v to čo chcem, verím v to, čo momentálne považujem za správne a tým sa riadim. Mala som v sebe opäť ten pocit, symbolicky sa spojiť s dušami tých všetkých osôb ktoré to potrebovali a dať nám všetkým nádej a šancu.

Blúdila som po internete a našla som amulety… ochranné. Čítala som si o ich pôvodoch, významoch. Niektoré sa mi páčili viac, niektoré menej.. no ja som si uvedomila, že nehľadám doplnok krásy alebo doplnok života. Našla som amulet Aegishjalmur… (Helm of awe) , ktorý je symbolom neporaziteľnosti. V mnohých článkoch som si prečítala, že predtým ako začnete ten amulet nosiť je potrebné mu dať energiu a úlohu.

 

Mne, ako človeku ktorému zväčša tieto “šarlatánske veci” nič nehovoria to prišlo zrazu také prirodzené, že som nad tým ani hlbšie neuvažovala. Zobrala som ho do ruky, odovzdala som do neho všetky moje pozitívne myšlienky, nádej ale aj svoj príbeh o štvorlístku. V poslednom bode som mu dala úlohu.. pomôž nám prosím byť neporazeným. Dala som si ho na krk… a nedala dole.. za žiadnych okolností… Nosila som ho poctivo. Ľudia sa ma pýtali, čo to mám na krku a podobne. Boli zvedaví…no nikomu, do dnešného dňa som nerozprávala o celom pozadí toho prívesku.

Sľuby sa majú plniť

Keď som v lete išla na dovolenku do Jordánska, dostala som pokyn ale aj prosbu…aby som určite navštívila historické miesto Petra a aby som sa tam pomodlila.. Okolnosti boli aké boli a prvýkrát som sa vydala na takýto výlet. Váhala som či ísť, resp. neísť. Ale išla som už len z toho dôvodu, že som to sľúbila, takže aj sama keďže kamarátka fakt so mnou ísť nemohla. Bola som v Petre, aj som sa pomodlila.

Bol so mnou aj amulet ktorý niesol to nevypovedané tajomstvo príbehu…

Dnes toto všetko rozprávam, pretože už môžem… Ten amulet, vyšie sily, nádej, pokora, viera silné putá, vzájomná podpora…to všetko nám napomohlo k tomu aby som dnes mohla napísať tento článok. Predvčerom sme sa dozvedeli, že misia sa nám podarila.. a vyliečili sme sa. Všetci sme sa vyliečili a ďakujem všetkým hmotným aj nehmotným veciam, ľuďom, skutkom a všetkému čo nám napomohli k splneniu našich najväčších túžob ktoré sa zlievali do jednej… Uzdraviť sa.

Hneď ako som započula vetu, že všetko je už v poriadku. Dala som si amulet dole a darovala ho opäť osobe pre ktorú to celé bolo. Úloha, ktorú som tomu prívesku dala bola splnená a jednoducho som to tak cítila, že nepatrí mne. Takže keď ma tieto dni stretnete, na krku mi bude chýbať verná ozdoba.

Poviem pravdu.. prirástol mi za ten čas k srdcu. A tak som si povedala, že si objednám nový a viete čo? Dostala som odpoveď, že tento konkrétny momentálne nie je a je vypredaný… Každý si urobte názor aký chcete, ale pre mňa to opäť bol dôkaz toho, že toto všetko tak malo byť.

Týmto príbehom chcem dať nádej ostatným, nebojte sa snívať, robiť bláznivé veci.. aj zdanlivo nemožné, ťažko uveriteľné sa vie stať skutočnosťou ak do toho dáte všetko čo máte… Ak tomu veríte, tak to spravte a pomôžete ľuďom ktorí Vás potrebujú.

A na záver ešte raz jedno veľké a vôbec nie prehnané ĎAKUJEM… za všetko a všetkým.

Venované tebe.

#DALISMETO

Maroon 5 v Prahe!

Maroon 5 bude koncertovať v Prahe

Vždy keď mala skupina Maroon 5 s Adamom Levinom vystúpenie vo Viedni, osud to zariadil tak, aby som nemohla ísť… Písal sa rok 2016 mám to ešte v čerstvej pamäti. Keď som sa dozvedela že vrámci Európy majú len pár zastávok a jedna z nich je naplánovaná v Krakowe – 1. júna, bolo už dosť neskoro lebo žiadne lístky v predaji neboli… Hovorím si zaspala som.. ale mala som celkom pádny dôvod. V tom čase som mala plnú hlavu magisterských štátnic. Napriek tomu, že môj naj kamoš bol stres, sem tam mi myšlienky zablúdili aj do predstavy, že by som to Poľsko nejako mohla absolvovať. Lenže ako? Lístky neboli a reálne bolo už asi len 2,5 týždňa pred koncertom. Bola som totálne nepripravená. Situácia do akej sa dostanem len málokedy. 😀 No, ale špekulovala som ako sa len dalo. Blúdila som po facebookových eventoch a hľadala dôveryhodnú osobu, čo by mala lístky na predaj. Aspoň dva… Chcela som vziať svoju najlepšiu kamošku – keďže naša pravideľná autová opúšťačka bol “Sugar” :D. Vytipovala som si jednu babu, ktorú som si preklepla ako sa dalo. Predávala dva lístky na do Golden Circle Early Entry. Byť blízko k pódiu a dostať sa do haly medzi prvými to je také pre mňa typické. Nakoniec som ich zobrala. Prišli mi poštou a začala som plánovať trip. Volala som kamoške, že máme lístky na Maroon 5. Tá na chvíľu onemela ale háčik prišiel pár dní na to, keď zistila, že vlastne nemôže ísť. Začala som vymýšľať plán B. Stále viac sa schyľovalo ku štátniciam, tak som bola už aj celkom fakt dosť na nervy :D. Napadlo mi, že pôjdem s mojou dobrou kamarátkou a špolužiačkou z výšky. V tej chvíli, sme netušili ako nám štátnice dopadnú, predsa len pochybnosti boli všade okolo nás, ale povedali sme si, že ak to náhodou aj nevýjde, tak si aspoň dáme super trip. Aj tak bolo. Štátnice sa nám podarili a mohli sme si to užiť ešte väčšími dúškami. Prvotne som si myslela, že do Krakowa sa dostaneme jednoducho. Opak bol pravdou :D. Celkom logika, prve kúpiť lístok na koncert a potom zistiť, že spoje sú čisté peklo, no nie? 😀 Ako na potvoru, do Krakowa sme šli najviac komplikovane ako to šlo. Chceli sme si užiť aj mesto takže sme chceli vyraziť ráno. Tak spoj bol asi taký že. Bratislava – Trnava. Trnava – Žilina. Žilina – Ostrava. Ostrava – Krakow. A to bola len cesta tam 😀 cesta späť ešte väčšia katastrofa, keďže sme zmeškali prípoj… a skoro sme ostali v Žiline nocovať. Našťastie ešte išiel posledný Regiojet takže sme sa rýchlo pratali domov s ním. A koncert? Bolo to super našlapané. Promovali si vtedy album V. Ktorý v tej dobe dosť ovládal hitparády. Stačí ak spomeniem Maps, Sugar, Animals. A to v obrovskej Tauron Aréne. Dokým som nebola na Santiago Bernabeu, nič väčšie som nevidela. Ak to porovnám so Stadthalle, kam chodím stále tak to bolo obrovitánske. Krásna, moderná hala.. super akustika. Niekto by možno čakal, že budú hrať iba nové “rádiovky” ale nevynechali väčšinu songov z albumu songs about Jane, ktorým v podstate urobili dieru do sveta. This Love, Sunday morning, She will be loved – ktorej verzia bola neskutočne krásna.. keď ju dnes počujem v rádiu spomeniem si len na také to nežné brnkanie na gitare a spev Adama s doprovodom celej arény. Okrem toho, že hrali jeden hit za druhým Adam bol veľmi zhovorčivý, komunikoval s publikom a dokonale ho ovládal. Nevynechali ani Moves like Jagger, ktorá veľmi nenápadne prešla do veľmi známej Sugar. Vtedy inak celá hala explodovala. Repráky boli nabudenejšie ako v iných častiach koncertu, všetko sa triaslo pri prvých tónoch elektrickej gitary. Kapela hrala niečo vyše 1 hodiny a 40 min. Keby ste chceli vedieť ako vyzeral setlist tak nech sa páči:
  • Animals
  • One More Night
  • Stereo Hearts (Gym Class Heroes cover)
  • Harder to Breathe
  • Lucky Strike
  • Wake Up Call
  • Love Somebody
  • Maps
  • This Love
  • Sunday Morning
  • Payphone
  • Daylight
  • She Will Be Loved
  • Moves Like Jagger
  • Sugar
Bol to koncert spojený s cestovaním, objavovaním mesta ktoré som už predtým síce navštívila, ale užívala som si to aj tak naplno. Samotný koncert by som si zopakovala hneď. A vlastne… už je na to aj príležitosť. Po americkom turné Maroon 5 začína predaj na to európske. Budúci rok sa objavia premiérovo prvýkrát v Prahe a určite v O2 aréne odpália opäť super veľkú nálož hitov, ktoré si chtiac alebo nechtiac pospevuje každý. Budete tam? Ja určite ! s kým sa vidím?