Pamätám si to ako keby to bolo včera. Písal sa rok 2007 a bol 25 Máj – piatok. V tento deň som nekonečne túžila potom, aby som bola na štadióne Interu Bratislava. Mal tam vystupovať George Michael. Ten patril odjakživa k mojim obľúbeným spevákom a milovala som všetko, čo s ním bolo spojené. Čo čert nechcel v ten deň sme boli s celou rodinou pozvaní na okrúhliny rodinnej kamarátky a tak sme 3 dni strávili na chate vo Sv. Jure. Pamatám si, že moji spolužiaci zo strednej na ten koncert šli. Ja som však ostala „doma“. Nekonečne mi to bolo ľúto a veľmi som dúfala, že ešte niekedy sem zavíta a ja si to už nenechám ujsť.

Čo sa však už ale nestalo…

O pár rokov neskôr, však nastala šanca na reparat. A čo sa stalo? Ešte som nemala ten skill v kupovaní lístkov a stalo sa presne to, čo som ani omylom nechcela. Kým som sa snažila lístky kúpiť bolo už aj vypredané. .. Koncert sa mal konať 21.11.2011.  Bol to Pondelok.. pamatám si to celkom presne. V ten pondelkový večer som bola ako zmoknuté kura. Opäť raz mi sen ušiel pred očami. Tým, že to bolo relatívne krátko po MJovej smrti myslela som si, že ani George mi nie je súdený. Naozaj som bola smutná. Pozerala som vtedy televízne noviny.  Chcela som aby sa udialo niečo, čo by mi doprialo ho vidieť. Len to som netušila čo sa ešte vtedy stane…

Hm… pozeram správy a zamrazilo ma. V ten istý deň ako mal George koncertovať vo Viedni ho hospitalizovali v nemocnici… hovorilo sa, že so zápalom pľúc.  Mala som slzy v očiach a bála som sa vlastných myšlienok. Skutočne som sa cítila ako bosorka a priznávam, že na malú chvíľu som si myslela, že je to moja vina. Ten koncert sa nikdy neodohral. George upadol do kómy a strávil v nemocnici vyše mesiaca. Nevedelo sa, či sa z kómy niekedy preberie. Bola som extrémne smutná…

Vtedy som si povedala, že aká som povrchná, že mne išlo o to ho vidieť a jemu šlo o život. V tom čase som nerozmýšlala už nad ničím iným len nech je v poriadku, koncert nekoncert chcela som aby žil. Samozrejme.

Pre mňa ako fanúšika to bolo obdobie smútku. V tom čase ma kontaktovala kamoška ešte zo základnej školy a spýtala sa ma, že či by som ja aj spolu s našim kamošom Erikom nechcela ísť spolu s ňou a nejakou organizáciou ktorej bola súčasťou na výlet do Barcelony. Všetko malo byť preplatené, výlet by nás stal asi iba vreckové. Viem, že som tam veľmi chcela ísť keďže v Barcelone som nikdy predtým nebola. Začali sme to riešiť…

Prešiel nejaký ten čas a konečne prišli pozitívne správy ohľadne Georgovho stavu. Zlepšil sa. Nevedelo sa, či po tej dlhej kóme a problémom s dýchaním ešte niekedy bude vedieť spievať. Ako tak čas plynul ďaľšie info pomaly pribúdali a sršeli optimizmom. George vyhlásil, že sa vráti na koncertné pódia. Dokončí celé turné, ktoré musel pre svoj zdravotný stav zrušiť.

A vtedy prišiel bod zlomu. George nie len že chcel reštartovať už aj tak predtým beznádejne vypredané turné… ale ako prejav neskutočnej vďaky za starostlivosť, ktorú mu v nemocnici všetci lekári, sestričky a personál počas jeho stavu prejavovali, rozhodol sa, že pridá jeden koncertný deň vo Viedni navyše. Špeciálnu pozvánku zadarmo dostali všetci, ktorí pracovali v nemocnici. Pár lístov ostalo aj pre verejnosť. Vedela som, že to bola moja šanca!!!

Už nič neostalo na náhodu. Okamžite ako som mohla, išla som kúpiť lístky na koncert. Viete kedy som ich kúpila? V ktorý deň som ich mala v ruke? 25. júna.2012. Presne v ten deň, kedy to boli dva roky čo zomrel Michael. A presne v deň, kedy mal George Michael narodeniny. Náhoda? Ja už asi náhodám neverím. Koncert sa mal konať 4.9.2012.

Nebolo by na tom dátume nič špeciálne.. teda okrem toho že sme v tom čase mali mať na tréningu v Dunajskej Lužnej exhibíciu a môjmu trénerovi sa nepáčilo, že tam nebudem… aaa… kebyže som sa pár dní predtým nesľúbila Miške, že pôjdem s nimi do tej Barcelony. Tá sa mala konať presne v tom čase. Vedela som, že teraz alebo nikdy. Viem, že šlo o Barcelonu a malo to všetko straaašne veľa výhod. Ťažko sa mi to odmietalo. Ale musela som, počúvala som úprimne tlkot svojho srdca a intuíciu, ktorá mi vravela, že mesto ešte snáď niekedy uvidím.. ale že George má podlomené zdravie, ktovie koľko tu ešte bude ( vždy som mala na mysli to čo sa stalo s MJom) a tak som sa teda s veľmi ťažkým srdcom ospravedlnila.. a do Barcelony som napokon nešla.

Rozhodla som sa, že absolvujem koncert bez mihnutia oka. Proste som vedela, že musím.

Išli sme na neho s mojim bratom Peťkom. Nemali sme vtedy na lístky, mamina, ktorá Georga tiež zbožňovala nám ich vtedy zaplatila. Aká obeta maminy pre svoje deti. Ona nešla, dopriala ten zážitok nám, lebo tie lístky boli už na tú dobu veľmi drahé.

Pamätám si, že sme šli autom a len tak tak sme stíhali. Sadli sme si na stoličky a mne trebalo ísť klasicky cikať. 😀 ale tak strašne som sa bála, že som asi 10 minút sedela na tej stoličke pozerala sa ako si párik pod nami robí selfiečka a pridáva si k fotkám nálepky macíkov :D…. až to bolo neúnosné a musela som doslova utekať. Viem, že som si po ceste rozopla opasok a bola som v strehu aby sa nezmenil typ hudby ktorý hral pred začiatkom. dobehla som asi za minútu naspäť s pocitom ako keby som odbehla maratón. Už som bola spokojná a nevedela som sa dočkať kým sa koncert začne.

Začali hrať tóny harfy z piesne Through a pomaly sa odvíjala obrovská červená opona. Ja som mala slzavé údolie a chlpy postavené dupkom. Neverila som vlastným očiam ani ušiam. Sen sa v tomto momente stal skutočnosťou.Sedím tu, síce vzdušnou čiarou najďalej ako sa len dalo. No v jednej miestnosti s jeho anjelským hlasom. Živý a zdravý spieva a ja sa tu z toho teším po boku môjho milovaného Petina. Bol to jeden z tých okamihov, ktorý by som najradšej zastavila a nikdy nepustila ďalej. Jeden z tých najkrajších v tej dobe, určite najšťastnejších.

Tak čistý a dokonalý spev som nikdy nezažila. Je pravda, že vtedy som to nemala s čím porovnávať. No dnes, keď mám na svojom konte vyše 50 koncertov svetových megahviezd rôzneho druhu Vám viem zodpovedne povedať, že nič iné krajšie a čistejšie som nezažila. Miestami bolo úplné ticho v celej sále a jediné čo ste počuli bol Georgov hlas. Tam nič neoklamete, za nič sa neschováte. Dokonalosť… absolútna dokonalosť a zimomriavky vždy, keď si na to spomeniem. Nič veľkolepejšie ako spojenie Georga a obrovského orchestra som nikdy nevidela. Trúfnem si povedať, že už ani neuvidím. Michael Buble je pán, veľký hlas. Ale na neho nemá.

Okrem toho, že som mala rada vždy jeho hity zo sólo kariéry absolútne som milovala aj Wham! A teda, najviac na svete I’m your man! Kto ma pozná tak vie, že najdokonalejší nástroj na svete je pre mňa saxofón. A George ho teda má ikonický v nespočetnom množstve hitov. Za všetko poviem napr. Careless whisper. No a I’m your man?! Tam ten saxik milujem, bláznim vždy keď počujem tú pesničku a dostáva ma do vytrženia a dobrej nálady. Vždy! Keď mi nie je dobre, veľakrát si to pustím a počúvam. Je to môj booster.

Samozrejme, koncert so symfonickým orchestrom nie je o ohňoch a rockovej zábave. Štýl koncertu bol úplne iného rázu. Veľa ľudí bolo v oblekoch a všetci sedeli.

No pri keď sa už lámal koncert do svojej záverečnej fázy, orchester začal hrať ikonické tóny. Nebolo to nič iné ako I’m your man!! V tom momente sa celá hala postavila. Neostal nikto sedieť. A ja ani neviem ako, som sa v momente dostala z najvzdialenejšieho miesta dopredu. Keď hovorím dopredu tak naozaj som utekala k pódiu, nebolo sily čo by ma zastavila. Neskutočná radosť. Čisté šťastie. George samorejme aj tancoval a ukázal svoje typické pohyby. Ja som to vtedy natáčala mojim prvým iPhonom. Pamatám si, že na tomto koncerte hneď potom zaspieval aj novú pieseň White light, ktorá bola presne o tom čím si prežil na „smrteľnej posteli“. To bolo niečo neskutočne silné, magické, šialené. V jednom momente prišiel George až ku mne a verte či neverte, ja verím, že sa nám stretli pohľady. To bola peckaaa! Neviem ani, ako sme sa potom s Petinom vlastne našli. Ale viem, že ten pocit eufórie bol neskonalý. Točila som si ešte aj cestou domov autom. Prečo? Neviem, asi len z radosti, že sme tam boli.

A čo život spravil s Barcelonou? O Necelý rok som sa tam dostala. Boli tam Majstrovstvá Európy a ja som odtiaľ odišla ovešaná 4 medailami. Môj životný režisér by si určite zaslúžil Oscara.