Utorok, 27. September 2022 si budem vždy pamatať ako deň, kedy sa mi opäť raz podaril parádny kúsok. Teda… ak to tak vôbec môžem nazvať.
Neviem, či mám nejaké magické schopnosti, no pred pár dňami keď som pozerala zápas Atletico vs. Real sa mi do hlavy dostala myšlienka, že kiež by sa niekde v týchto zemepisných šírkach objavil Fede Valverde… Fede, ten, ktorého sledujem už nejaký ten rok, aj keď ešte dlho zohrieval lavičku Los Blancos. V tom čase, som si však vôbec neuvedomila, že sa blíži repre pauza a teda absolútne som netušila čo sa v najbližších dňoch chysta.
Asi týždeň a pol dozadu mi volá kamoš Brian do práce, že či ideme na futbal.. A ja mu z fleku hovorím.. čo si sa zbláznil? Na Slovan som vôbec neni zvedavá. V tom momente mi ale zadrel, že veď tu bude hrať tvoj hráč z Realu Madrid. To som ešte stále nevedela koľká bije a o čom vlastne hovorí.
Zrazu povedal, že sa tu bude hrať priateľský zápas Kanada vs. Uruguaj… Waaau! To som už vedela, že nech sa deje čo sa deje, na tom zápase nemôžem chýbať keďže tam príde Fede. Brian sa obrovsky tešil na inú legendu. Keďže je fanúšik Manchesteru United, tešil sa, že uvidí práve jeho. To sa žiaľ nepodarilo, keďže s týmtom nevycestoval..
V deň zápasu sme šli na štadión o niečo skôr, aby sme spokojne zaparkovali… tiež sme sa pohrávali aj s myšlienkou, že by sa nám možno podarilo vidieť hráčov z blízka alebo teda, uchmatnúť nejaký ten autogram. Ja som vlastne chcela len jeden. Išla som do toho all in. Hráč ako Suaréz a spol. ma skutočne pravdupovediac netrápili. Buď Fede alebo nikto.
K hráčom sme sa však pred zápasom nedostali, nebola šanca… a tak sme šli na naše zakúpené miesta priamo na štadióne. Čakali sme, kým začne rozcvička. Kanada vybehla na trávnik o niečo skôr ako Uruguaj.. tak sme si na chlapcov museli počkať. No oplatilo sa.
Hráči sa začali rozcvičovať, fanúšikovia obklopili celé spodné “mantineli” blízko trávnika a každý si vykrikoval krížom-krážom po hráčoch, buď aby ich pozdravili, vypýtali podpis, či fotku.
Ja som bola odetá od hlavy po päty vo farbách Realu. Jeden dres v ruke, druhý na sebe, tepláky Real, bunda Real. Haha, tažká uchyláčina. Možno aj to si všimol Fede.
Držala som v rukách dres, ktorý som sa mu snažila ukázať aby na to hodil podpis. Ale tváril sa sústredene, vyzeral tak, že to nevidí. Proste trénoval.
Na konci rozcvičky zrazu pozerám, že si vyzlieka svoju tréningovú bundu a kráča smerom k nám. Potešila som sa, že fakt ide dať ten podpis. A zrazu absolútne cielene kráča ku mne a podáva mi tú jeho bundu. Ostala som v šoku. Neviem, či stihol počuť moje Gracias. Lebo kým mi došlo čo sa stalo, už bol o niečo ďalej odomňa…
Neskôr ako hrali hymnu a pozeral sa našim smerom som mu ukázala rukami, že ďakujem. Myslím si, že to videl, keďže dám ruku do ohňa za to, že mi na to žmurkol… Ostala som v siedmom nebi.. a to vlastne sa zápas ešte nezačal. Chcela som podpis a odišla som s jeho mikinou. O tom sa mi ani len nesnívalo. Na tento moment určite nezabudnem. Je to sila ako vesmír funguje mojím smerom, jedna myšlienka a zrazu je sen realitou. Wau..
Život vie byť strašne super, ak si dokážeme užiť a vychutnať momenty, o ktorých niekde v kútiku duši snívame. A niekedy ani nesnívame… iba dúfame. Tajne, či hlasne. Neuveriteľne sa teším z toho, že sa môžem opäť podeliť so zážitkom spred 2 dní. Nepísala som o tom hneď, lebo nejako som si to chcela nechať ulaežať. Nadýchnuť sa, vydýchnuť, otvoriť oči, zase ich zavrieť a uvedomiť si, čo sa opäť udialo. Pre niekoho je to asi iba jedna z ďalších fotiek… Veď už tu pomaly píšem iba o tom :D. Áno, aj tento raz… ale pointa sa skrýva niekde úplne inde. Za posledný rok, si idem za svojím a prináša mi to ovocie. Snažím sa ísť, žiť a snívať tak, aby som neľutovala ani jeden okamih. Vyskúšať možné aj nemožné. Mať na saláme to, či si niekto pomyslí, že som blázon alebo to, že nemám nič iné na práci. Naopak, mám prácu, ktorá ma veľmi baví, stále robím šport, ktorý milujem, nájdem si čas na rodinu aj kamarátov a hudba? Hudba je korenina môjho života ktorá ma pritom všetkom stále sprevádza.
3 roky dozadu som sedela u brata v obývačke a púšťali sme si hudbu. Keďže on aj ja sme na Latino tak mi ukázal jedného chalana. “Tak toto je týpek, čo je sympoš, robí latino, a Kolumbii je už teraz veľmi slávny a ešte o ňom len budeme počuť.” Pustil hudbu, pozerali sme nadupaný klip a začal tancovať a užívať si reggaeton tak, ako to vie len on. O tri roky neskôr, mu posielam fotku, že sa mi podarilo s týmto ako on hovoril “týpkom” odfotiť.
Maluma babyyy! Od malička som mala rada latino, španielčinu a jedinečné čaro, ktoré pre mňa táto hudba navodzuje. Nie je to pre mňa QUEEN alebo Jamiroquai ale v lete, zo záhrady pri bazéne asi iné ako latino hudbu počuť nebudete. Ja si na tom ujíždím.
Malumu mám v hľadáčiku už teda nejaký ten Piatoček a tak som dúfala, že keď sa mi podaril pekný kúsok s Enriquem, mohlo by sa mi podariť dostať sa nejakým zázrakom aj k Malumovi.
Tú najlepšiu časť, ako som sa k nemu dostala musím žiaľ vynechať :D. Ale keď už som bola v jeho blízkosti a zbadala som ho, úplne normálne som mu kráčala oproti. Vedľa mňa bola skupinka mladých ľudí, ktorí tiež čakali kedy sa objaví ale celkom im dlho trvalo kým ho rozoznali. Takže som išla smerom k nemu a tam na mňa slušne rozprával SBSkár. Povedal mi, že či by som mohla ísť k tej skupinke ľudí..a ja že jasné nie je problém. V tom som ale pozrela na Malumu a ten veľkodušne natiahol ruku, povedal Come here 🙂 a veľmi ochotne sa odfotil. Potom hodil ešte nejaké tie autogramy a spoločne sa vyfotil aj so spomínanou skupinkou ľudí.
Potom odišiel, nakoľko ho ešte čakal koncert v Bratislave. Btw. ten koncert, mal brutálne namakanú show. Ohne, konfety, lasery na takej úrovni, že myslím, že som ešte lepšie nevidela. Koncert bol fakt skvelý. A fakt, že Maluma, ktorého na Slovensku ešte tak nie úplne všetci poznajú dokázal bez problémov vypredať Zimný Štadión Ondreja Nepelu v Bratislave o niečom svedčí. A tak, ako povedal aj samotný Maluma.. Drvivá väčšina ľudí na Slovensku neovláda španielčinu, no jazyk jeho hudby a dobrej nálady, ktorú navodzuje je skutočne univerzálny a rúca všetky bariéry.
A ja stále ďakujem za tie momenty, vďaka ktorým si uvedomujem, že keď človek skutočne chce, dokáže aj zdanlivo nemožné. Ilúzie o nemožnosti si vytvárame my sami, lebo sa bojíme im uveriť. No v momente, keď prekročíme tento tieň, má to neuveriteľný dopad na vašu osobnosť. Zocelý vás to, dodá odvahu a a v neposlednom rade…vyčarujú sa tie momenty, na ktoré budete spomínať celý život.
Štadión Ondreja Nepelu v Bratislave sa vo Štvrtok večer otriasal v základoch. Totálne ho ovládol svojimi latino rytmami spevák Enrique Iglesias, ktorý sa vrátil na Slovensko po druhý raz vrámci jeho tour All The Hits Live. Tento večer, v ktorý ľudia takmer po celom svete ľudia oslavujú Halloween sa zapísal do mojej pamäte neskutočne veľkými písmenami. Pred 10 rokmi som sa jeho koncertu nemohla zúčastniť a spomínam si na to, aká som bola smutná… Nečakane ma vtedy skolila chrípka a lístky som posunula kamarátom.. Tento rok, som sa koncertu zúčastnila len tak tak…
Dozvedela som sa o tom, že bude mať koncert až dosť neskoro, keď predajca lístkov hlásil, že všetky vstupenky su vypredané. Asi dva mesiace dozadu sme si ešte s kamarátkou v robote pozerali videá z koncertov, kde sme sa rehotali na tom, ako si vyberal dievčatá z davu a začal sa s nimi bozkávať. Dosť sme si z toho robili srandu, že Lauri.:) Keď mi potom počas koncertu napísala či som sa už bozkávala strašne som sa rehotala. Keď si prečítate článok až dokonca tak sa zasmejete možno aj vy:)).Na poslednú chvíľu sa mi podarilo zaobstarať lístky a dokonca som sa len deň pred koncertom dohodla so spolužiačkou z gymnázia, že sa ku mne pridá. Keďže Nici už dlhé roky hráva basket mimo Slovenska, veľmi som sa tešila, že sa znovu stretneme. Naposledy sme sa videli na tenisovom turnaji asi rok dozadu. Takže som nevedela ani ako, a sedeli sme na zimáku a netrpezlivo sme čakali na to, akú show Enrique so sebou prinesie. Nakoniec sa z našich miest stali miesta na státie, nakoľko energické vystúpenia nás jednoducho nenechali len tak. To sme ešte netušili, čo všetko nás v ten Halloweensky večer čaká.
Možno to o mne veľa ľudí nevie, ale okrem “starých vykopávok”, ktorými často opisujú moji kamoši hudbu ktorú počúvam, fakt milujem latino. Rada sa na tom opúšťam:))).Práve som sa sama bonzla ale tak, no a čo. Okrem iného si ešte spomínam na úsmevnú storku. Pamätám si, že keď som mala asi 10 rokov, pesnička Escape mi dokola hrala popritom ako som sa učila žonglovať s loptičkami. Ja neviem prečo, ale mala som také chvíľky, kedy som sa asi cítila ako cirkusant :D. Tá pesnička mi hrala zakaždým. Až prišiel moment, kedy ma môj kamarát a mimo iné svetový rekordér v žonglovaní Milan Roskopf nepochválil, že mi to ide dobre. Odvtedy bol Enrique môj žonglérsky patrón :D.
Ešte v čase, keď som nemala lístky na koncert a bola som už takmer vysporiadaná s tým, že sa koncertu opäť nezúčastním snažila som sa získať info po mojej línii o tom, kde a kedy by sa mohol zdržiavať. Fú… poviem vám, že ešte som sa asi tak nezapotila. Nikto nič nevedel, nikto mi neporadil. Tak som to skúšala chvíľku pred koncertom, čiste iba náhodne a rôznymi dedukciami na základe už predchádzajúcich skúseností. Ale nič nezabralo, nie len že som netušila kde a ako ho zastihnúť, nemala som ani žiadne informácie ktoré by aspoň trošku dávali nádej. Tak som sa nakoniec tešila aspoň z toho, že ho uvidím na koncerte. Ten mal začať o 20:00 hod. Ale Enrique sa zjavil na pódiu až niekedy okolo 21:00 hod. Koncert bol super, fakt šupa. Mne však stále turbovalo hlavou, kde by sa dal stretnúť. Na konci show, sme sa rýchlo dostali von zo zimáku a vtedy sa len akcia večera skutočne začala. Spýtala som sa kamarátky či sa chce pridať ku mne a kamošovi.. povedala som jej, že chceme skúsiť stretnúť sa s Enriquem. Ale ono je to tak, nikdy to nie je 100%. Nedá sa nič zaručiť. Ale teda Nici hneď povedala, že ide do toho. Že veď bude sranda…:)
Nemôžem sem napísať všetky detaily, takže žiaľ, preskočím akčné scény ktoré síce stoja za to ale poviem vám toľko, že sme sa dozvedeli že Enrique mieri na letisko. Boli sme v napätí.. nevedeli sme čo čakať. Sadli sme si do auta a nabrali smer letisko. V aute sme boli traja. Ja a kamoš sa sem tam na podobných akcoškách stretneme, pre Nici to bola úplná novinka. V momente ako sme prišli na letisko sme videli auto, z ktorého vystupoval Enrique. Tak som rýchlo zaparkovala a prebehli sme tým smerom, ako šiel on. Už bol v letiskovej hale, ale keď nás započul zabrzdil a vrátil sa smerom za nami. Spomínam si, že niekto z jeho tímu nám povedal: Cool, everything will be fine:). V tom vidím, že Enrique naozaj kráča za nami. Chytila som do ruky mobil a začala som fotiť kamoša. Bolo tam však zlé svetlo, tak som ich oboch požiadala ( a teda prioritne Enriqueho), či by sa nemohli posunúť ďalej do haly aby tá fotka bola pekná. A Enrique? Nemal žiaden problém, ochotne sa presunul tam, kde bolo lepšie svetlo. V tom som sa ho opýtala či by som ho mohla poprosiť o fotku aj ja. S veľkým úsmevom sa na mňa usmial povedal, “Sure”:) a chytil ma za rameno. Ako som sa potom išla pohnúť vrelo ma objal a dal mi pusu na líce. V tom momente som bola v absolútnom šoku a neverila som práve tomu, čo sa udialo. Na to došla za ním aj Nici a keďže tá ešte nemala také skúsenosti s “hviezdami” ak to tak môžem nazvať, tak bola z toho tak hotová, že sa jej strašne triasli ruky pri pokuse o selfie. Enrique si to všimol a povedal jej, že to je úplne v pohode, prevzial do jeho rúk jej telefón a ochotne sa s ňou cvakol. Pre istotu som ich fotila aj ja:). Počas toho sa nás ešte opýtal, či sme boli na koncerte a ako sa nám ľúbilo. Ja som bola ešťe stále v šoku z toho, že sa ku mne správal ako dobrý kamarát poprosila som ho, či si nemôžeme dať ešte jednu fotku. A zrazu ani neviem ako som mu dávala pusu ja a on mal v ruke môj telefón a vlastné to bol on, ktorý nám spravil “pusinkovú selfie”. Bolo to také spontánne, milé a úprimné. Cítila som z neho neskutočnú pokoru a dobrotu. Hneď potom ako som sa mu poďakovala tak ma znovu objal a dal mi druhú pusu na líčko. Rozlúčil sa a odletel preč.
Toto stretnutie mi prišlo ako z iného sveta. Bola som neskutočne šťastná, uchvátená, nadšená a hlavne… Ukázalo mi to ako srdeční a dobrí vedia byť k sebe ľudia.. iba tak.. Slávni, či neslávni.. Klobúk dolu pred Enriquem, ktorý napriek tomu, že je známy po celom svete ostal zjavne aj skvelým človekom veľkého formátu.
Ďakujem Enrique za to aký si bol skvelý a pevne verím, že ti táto neskutočná človečina vydrží naďalej. Vždy budem mať na pamäti tento okamih a budem sa usilovať aby aj moja prítomnosť zachovávala v ľudoch úsmev, radosť a taký pozítivny a dobrý dojem aký si vo mne vyvolal ty.
A keď som si už myslela, že ošiaľ Enrique je na konci, napísal mi jeden z členov jeho kapely, ktorého som sa deň predtým pýtala, či by mi nedal info kde sú ubytovaní. Povedal mi presný čas kedy odchádzajú aj názov hotela. Dodal, že po pravideľnom rannom behu sa môžeme cvaknúť. A tak som odchytila jeho celú kapelu:).
PS.: Pri písaní tohto článku sa mi ozvala ešte Debbie s otázkou, či som si užila show. Je vidno, že jeho tím tvoria skvelí ľudia. No asi fakt, vrana k vrane sadá:).
Gordon Matthew Summer. To je civilné meno ikony vystupujúcej pod umeleckým menom Sting, ktorý včera 30.6.2019 ovládol vypredaný štadión Ondreja Nepelu. Sting sa takmer do roka a do dňa opäť ukázal v Bratislave potom, čo naposledy ( 26.6.2018) vystupoval aj spolu so Shaggym na bratislavskom hrade. To, že je už na Slovensku ako doma dokázal tým ako sa prihovoril jasajúcemu publiku: “Dobrý večer Bratislava”:) Narozdiel od turné spred roka, ktoré sa nieslo v znamení Grammy oceneného reggae albumu sa tento raz ukázal “iba” so svojou kapelou a rokmi overenými hitmi, ktoré boli spracované na novo. Album “My Songs” uzrel svetlo sveta len 24. Mája tohto roku.
Piesne, pri ktorých zrode stáli legendy ako napr. ikona Motown Records, Stevie Wonder, dostali tentokrát nový šat a mladú krv. Na jeho realizácii sa podielali mladí umelci ako napr. Rufus Miller, Gene Noble, Shane Sager. Rufus je synom slávneho otca Dominica Millera, ktorý je niekoľko rokov dvorným Stingovým gitaristom. A práve on pomohol do veľkej miery Stingovi vytvoriť úžasnú atmosféru, ktorá roztancovala dav na zimáku.
Rufus je synom slávneho otca Dominica Millera, ktorý je niekoľko rokov dvorným Stingovým gitaristom. A práve on pomohol do veľkej miery Stingovi vytvoriť úžasnú atmosféru, ktorá roztancovala dav na zimáku.
Pre mňa bol tento koncert najlepším, aký som kedy od Stinga videla. Tá energia ktorá doslova sršala z mladých, pozitívne naladených hudobníkov bola neopísateľná – nákazlivá. Ak by som mala spomínať setlist, a rozmýšľať nad tým či koncert správne gradoval tak by som asi dlllllho uvažovala.
Hit striedal hit. Od notoricky známej Every Breath You Take, Every Little Thing She Does Is Magic, So Lonely, Englishman In New York, Walking on the Moon, Fragile, Desert Rose… myslím si, že si prišiel každý na svoje. Či už fanúšik Stingovej sólo kariéry, alebo práve éry z doby neuveriteľných The Police. Kto by to povedal, že ten energický pán na pódiu má dnes 67 rokov?
Ak by som mala niečo ďalšie vyzdihnúť tak je to zvuk. Ozvučenie sa fakt podarilo. Stála som rovno pod pódiom a to, ako to bolo ozvučené ma dostalo. Klobúk dolu. Výborné.
Okrem toho, sa mi do rúk dostal aj celý setlist. Zopakovali presne ten, ktorý pred touto show zahrali na najslávnejšom švajčiarskom festivale v Montreaux.
Stretnutie s Rufusom
A keď už toľko chválim samotný koncert, nedá mi sa nepodeliť sa s vami o zážitok na ktorý opäť raz nikdy nezabudnem. Keď som spomínala, že pred rokom mal Sting koncert spolu so Shaggym na hrade, tak musím povedať aj to, že som sa vtedy zoznámila s Rufusom Millerom, ktorého som spomínala vyššie. Prvýkrát som sa nepúšťala do iniciatívy ja, ale práve Rufus bol ten, ktorý sa mi prihovoril v hoteli v ktorom boli vtedy ubytovaní. A tak sme sa pustili do reči. Kecali sme a nakoniec si hovorím, že by som asi zaváhala keby som sa s ním necvakla. Tak som ho poprosila, či si môžeme spraviť fotku. Nemal problém:).
Rufus Miller v Bratislave, 26.6.2018
A tu sa začína začiatok ďalšieho splneného sna. Pred rokom som túžila mať podpísanú LP od Police. Nezaujímalo ma nič, iba podpis. Bolo nás tam veľa a tak som bola šťastná ako blcha, že sa mi to nakoniec po dlhom dni podarilo.
Podpis od Stinga z roku 2018
Rufus ma trošku zdeptal, keď povedal, že mi drží pritom palce lebo veľmi záleží na tom, aký má Sting deň.
Netrvalo dlho a pozrela som sa na mobil. Zrazu ma začal Rufus followovať a ostali sme v kontakte… počas celého roka. Pár dní pred koncertom sme si písali, že sa mi má ozvať keď tu bude a bude mať čas. Skočili by sme na pivo:).
“Brand New Day” alá Sting
Neuveríte, ale ono sa tak aj stalo. Sting prišiel do Bratislavy v Sobotu. A práve v Sobotu som si našla správu od Rufusa, že by sme mohli niekam vybehnúť. Ja som mala ale náročný pracovný deň a bola som mimo Bratislavy keď mi táto správa prišla. Kým sa mi podarilo dostať do Bratislavy Rufus sa mi ospravedlnil, že musí oddychovať. Škoda, lebo už sa tešil. Mal v pláne zbehnúť do Sub Clubu:))) Zjavne to tam poznal. Sranda, a to ja som tam ešte nikdy nebola. Každopádne mi napísal v ktorom hoteli sú, a že ho majú booknutý na 2 noci. Tak, a teda viac mi nebolo treba:)
Ráno som sa zobudila a išla vyskúšať šťastie. Došla som tam a čakala. Po chvíľke vystúpil Sting z výťahu, spolu s ďalšími hotelovými hosťami… Zobral si noviny, vypil kávu na terase a užíval si deň. Nechcela som ho “otravovať” hneď z rána, tak som si počkala kým bude mať pohodičku. Keď už išiel späť na izbu, oslovila som ho či sa môžeme odfotiť. Nezaváhal. Usmial sa a povedal, že jasné. Tak sme sa teda cvakli.
Sting v Bratislave, 30.6.2019
Mne by ste sa asi ani krvi nedorezali. Keď nastúpil do výťahu usmial sa opäť a zakýval. Neskutočné niečo. Išla z neho obrovská charizma. Obrovský sympoš, ktorý je nenapodobiteľná legenda. Čo viac si priať? Ďakujem, že mi umožnil splniť si svoj sen a nesklamal ma. Budem si to memorovať po celý zvyšok života. Pane Bože.. Ja mám fotku so STINGOM. Všetkým, ktorí majú podobné sny aké mám ja prajem, aby sa im splnili. Kráčajte si za svojim a pevne verím, že aj na vás sa usmeje kus šťastia. 🙂
Včera večer prileteli do Bratislavy ruskí hokejisti. V zostave, v akej prišli by ste neznáme mená hľadali len veľmi ťažko. Hviezdami nabitý tím priletel krátko po 19:00 hod. Ako tomu už býva zvykom, v hale sa objavilo niekoľko desiatok fanúšikov, ktorý prišli vyskúšať svoje šťastie a získať cenné skalpy v podobe fotografie či podpisov. Tie najvačšie ruské hviezdy však mali vcelku rýchly krok.
Som hokejový fanúšik už nejaký ten rôčik a podobných akcií som zažila niekoľko. Ale táto je jedna z tých ktorá ma dostala:).
Nabalená s dresmi mojich obľúbených tímov ktorými sú tak trochu dosť vylučujúci sa Pittsburgh Penguins a Washington Capitols som pevne dúfala v to, že sa mi podarí podpísal najväčšie esá práve z týchto dvoch tímov.
Starý známy Ovi
O tom, že Ovečkina zbožňujem od útleho detstva asi ani hovoriť nemusím, veď stačí keď ukážem fotku z MS 2004 ktoré sa konali v Ostrave a už vtedy ako 18-ročného nováčika sa nám podarilo Oviho odchytiť priamo pred arénou.
Prvá fotka s Ovim v Ostrave v roku 2004
Neskôr, keď bola výluka NHL a Alex prišiel do Bratislavy spolu s našlapaným klubom Dinama Moskva sa mi podarilo podpísať si práve spomínanú foto. A čo viac, podarilo sa mi s ním aj cvaknúť.
Včera to však skutočne nevyzeralo ružovo, Ovi mal skutočne rýchly krok a podpisy v hale preplnenej fanúšikmi nedával. Avšak na radu môjho dobrého kamaráta som si počkala na neho pred letiskom. Oviho som pri tej jeho rýchlochôdzi poprosila o jeden podpis… všimol si, že mám na sebe dres Capitals tak sa zastavil, nahlas si povdzýchol…usmial sa a podpísal:).. Šťastní boli ešte ďalší dvaja skalní Ovi fans, ktorí využili moment kedy mal moju fixku v ruke a podpísal sa im tiež. Chalani za mnou natešení dobehli sa poďakovať, lebo že keby ho nezastavím ja, tak podpis nemajú:).
Ovečkin na úteku pred fanúšikmi v Bratislave, mne však neunikol:)
Alexander Ovečkin v Bratislave podpísal dres Whashington Capitols
Evgeni Malkin
Úplne iná liga bol včera Evgeni Malkin. Jeho som už tiež párkrát stretla ale tá ochota akú mal včera no proste dovi:). Geno sa mi krásne podpísal na dres Pittsburghu a verte mi, že mám kadejaké jeho podpisy ale s týmto jedným sa fakt vyhral:). Môj ciel bol iba podpis, nakoľko fotku s ním už mám takisto z obdobia, kedy tu bol počas výluky NHL s Magnitogorskom. Takže nemala som úmysel ho naháňať za fotku.. ALE… keď som videla aký je ochotný a milý… tak som nevedela odolať. Chytala som sa trošku za hlavu a nevedela som, či sa ho vôbec mám pýtať na to či sa so mnou cvakne lebo som si uvedomovala, že ja trúba mám na sebe dres Washingtonu… Ale on bol úplne v pohode, dokonca čakal kým si skontrolujem že vyšli a keďže som bola v menšom ošiali stlačila som iný režim ako som mala a on tam stále pri mne ochotne pózoval:). Myslím si, že včera som prepísala históriu ako prvý fanúšik ktorý sa odfotil s Genom v drese Caps :D. Evgeniho chcel mať na drese aj môj kamoš, keďže on mal so sebou originál zapasový dres Pittsburghu a tomu sa tiež podarilo krásneho ho podpísať. A aj fotečku spraviť:) Geno, bol si super!:)
Evgeni Malkin sa podpisuje na dres Pittsburgh Penguins
Selfie time s Genom na letisku
Ochotny Evgeni Malkin:)
Kuzy
Čerešničkou na torte bol pre mňa podpis Evgeniho Kuznetsov, ktorý bol tak isto veľmi ochotný. Prve som dobehla iba pre podpis.. ale nevydržala som to a išla som sa aj cvaknúť. Za každým mojim “ďakujem” od neho nechýbalo ” nie je za čo”.
Pre všetkých čo majú sny, snívajte ich a choďte im naproti. Oplatí sa:)
Evgeni Kuznetsov
Ruská mašina…naďalej sa pred vami skláňam a ďakujem vám. Ako na ľade, tak aj mimo neho… klobúk dole!
And yet several fans of the craftsmanship, Ovi was able to get from idol for an autograph or to make a joint selfie. People were in seventh heaven. One girl does, and asked the captain “Washington” to get off the bus and put the autograph. And Sasha did not refuse! So how would Ovechkin wasn’t running, it clones the signature Jersey “capitals” with the number eight on the back still catching up with pet.
Dnes je deň, kedy Lenny Kravitz vydal svoj nový album Raise Vibration. Myslím, že nie je lepší čas na to, aby som vyrozprávala svoj zážitok ktorý sa viaže ku koncertnému turné Raise Vibration, ktorým zdvíhal vibrácie v Európe len nedávno. Opíšem Vám moment na ktorý NIKDY NIKDY v živote nezabudnem. Stretnutie s Lenny Kravitzom.
Ešte predtým…
Aby som Vás trošku dostala do situácie tak poviem, že Lennyho pravidelne sledujem na sociálnych sieťach, pozerám s ním rôzne dokumenty a videá, takže informácie o dianí a jeho živote mám skoro dokonale zmapované..Vedela som, že pripravuje nový album a logicky som vedela, že k nemu bude aj nejaké to turné. Predpokladala som, že opäť to bude niečo ako Viedeň, Budapešť, Brno, Praha. Išla by som hocikam tak popravde.. len aby som ho videla. No ale medzi rôznymi mestami sa objavila znovu Bratislava! Úplná bomba!! Už som sa videla, ako pokúšam šťastie, že ho odchytím niekde v hoteli na podpis a tajne som dúfala, že by sa mi to mohlo podariť. ( Už som mala skúsenosti napr. s Djokovicom, Crosbym, Oveckinom…).Tak som v to dúfala, že som si povedala, že to musím pokúšať najviac ako to pôjde.Myšlienka, ktorá mala siluNapadol mi jeden strelený nápad…. Opýtať sa Lennyho dvorného fotografa, ktorý s ním všade cestuje. Fakt je to strelené, že? Povedala som si, že za to nič nedám. Kto neskúsi- nič nezíska. Keďže Mathieu Bittona (veľmi uznávaný fotograf, inak nominovaný aj na Grammy) sledujem už vyše 7 rokov na FB, Instagrame, či Twitteri tak som to riskla. Už kedysi dávno som mu napísala ohľadne Merchandisu, ktorý sa mi páčil no nebol nikde dostupný a on mi vtedy odpísal. Strašne zlatý -lebo veď nemusel. A podobných otázok či spamov tam musí mať vo veľkom.No tentokrát som mierila trošku vyššie.. skúsila som mu napísať, či náhodou nie je akási možnosť získať Lennyho autogram keď bude v Bratislave. Takúúú malú dušičku som mala, že si ani neviete predstaviť. Ako sa zachoval on?Odpísal mi. Že: “ak sa mi podarí na koncerte prepracovať niekde dopredu, mám na na neho zakričať a on mi to skúsi sprostredkovať.” No konečná. Zasvietila mi veľká nádej. Zväčša som na koncertoch úplne vpredu tak som bola trošku nervózna, či náhodou nebude zákon schválnosti fungovať v najnevhodnejší okamih. V ten, keď sa mi môže podariť získať podpis od mnou uznávanej legendy.Rozmýšľala som stále o nejakej poistke… ako to vymyslieť tak, aby som mala ešte nejaké eso v zálohe. Keby na mňa Mathieu zabudol.. predsa len má iné veci na starosti ako fanúšikov ktorí túžia po podpise.Dva dni pred koncertom, som sa skontaktovala s mojimi kamarátmi ktorý majú neskutočný koníček. Zbierajú podpisy. Ale teda, že fakt bláznivo. Spomeniem, že majú podpísanú Beyonce, Natalie Portman, Roberta Pattinsona… no proste celebrity ako lusk. S nimi, vždy konzultujeme a kujeme plány čo a ako vymyslieť. Každý zbiera infošky ako môže a potom dáme hlavy dokopy. Taká malá FBI alebo KGB. Ja som si napríklad už dlho predtým písala s trubkárom Lennyho.. Ludovicom Louisom.. ktorému som vlastne nepísala ja. Ale on napísal mne..a odvtedy sme v kontakte. Ale tak nebudete dopodrobna zisťovať, aký majú načasovaný program. Volala som ho na pivo, lebo sme už predtým o tom kecali, ale ospravedlňil sa mi, že nebude mať čas. Myslela som si, že je to blbina a proste ma len chcel odpinknúť. Neskôr som však prišla na to, že fakt čas nemali. Vysvetlím aj prečo.V deň, kedy mal Lenny koncert som si z práce zobrala voľno. Som workoholik, robím stále a dovolenku si skoro vôbec nečerpám. Ale toto mi nedalo. Riskla som to a s kamošom sme sa dohodli na pláne, kde ho skúsime odchytiť. Nemôžem to napísať úplne do podrobna ale skúsim Vám to opísať vrámci možností. Čakali sme s kamarátmi v nádeji, že by mohli mať zvukovú skúšku v Aegon Aréne – v NTCčku. Čakali sme, čakali.. ale nič sa nedialo.. Žiaden pohyb.. žiadni ľudia. Až sa nám to nezdalo. Hodiny ubiehali a začala som byť trošku nervózna lebo však, musím byť vpredu v publiku pre prípad, že by sa mi podaril môj plán s fotografom. Bolo už cca 15:00 hod., pokročilý čas na to aby sa nič nedialo.. minimálne na soundcheck, keď si vezmeme do úvahy, že mala byť aj predkapela ktorá mala začať hrať cca o 18:30.Mali sme info, že by mohol dojsť na jedno určité miesto. Ale nič nebolo isté. A hlavne pri týchto podujatiach neviete, či sa niečo nezmení zo sekundy na sekundu. Dosť som odbiehala z toho miesta aby som kontrolovala ako to vyzerá pri bránach, kade mali púšťať ľudí do haly. ( Klasický vstup do NTC ). Nevedela som, čo robiť lebo riskovať, že nebudem vpredu a nedostanem podpis ani tam kde som bola.. no to by bolo mrzuté. Našťastie, prišla kamarátka, ktorá dostala odo mňa presné pokyny.. a čakala pred vchodom. Už som bola pokojnejšia.. mohla som ísť opäť na to miesto kde sme s kamošmi čakali na možný podpis. Stále nič. Zaregistrovali sme prichádzať predkapelu.. tak sme to aspoň využili na ďalší podpis, keďže MF Robots ( Music for Robots ) je kapela ktorá je produkovaná takými producentmi, ktorý robili pre Michaela Jacksona, a niektorí členovia kapely dlhé roky hrávali napríklad pre Davida Bowieho a podobne…
Zoči – voči
Niečo sme už teda ukoristené mali.. ale stále to nebolo to, po čom sme túžili najviac. A teda o sebe ani nehovorím. Chalani zbierajú podpisy do zbierky. Ja zbieram len tie podpisy, ktoré sú pre mňa výnimočné. Rozprávali sme sa a zrazu pozerám a na sociálnej sieti vidím post v ktorom je zreteľne vidieť že opustili Budapešť, kde mali dva dni predtým koncert. Skontrolujem príspevky o cca 2 hodiny neskôr a vidím fotku z autobusu.. z Bratislavy. Keďže mi bolo jasné, že kvoli časovej obmedzenosti už nepôjdu nikam na hotel všetkým som povedala, že zjavne do pár minút tu musia byť. Mala som pravdu. Videli sme prichádzať veľké koncertné autobusy. Postupne z nich vychádzal celý stuff.. prišiel ďalší bus a vidím kapelu. A zrazu.. vidím ako kráča on… Malý, veľký Lenny. Bol v spoločnosti bodyguardov a miesta boli ohraničené – strážené. Zakričali sme na Lennyho. Ten nás uvidel.. a neignoroval. Nezaváhal ani na sekundu!! Bolo nás tam cca 5. Zobral do ruky fixku a každému sa podpísal. Pardón. Každého komu sa podpisoval sa opýtal na meno. Vznikla tam úsmevná situácia, keďže nie každý vedel správne vyhláskovať svoje meno po anglicky. A Lenny sa na tom zabával, povedal, že koľkokrát to potom napíše zle a musí to opravovať. A stále sa smial. Mne sa podpísal ako prvej a keď som videla, že mi tam napisal “to Nati love Lenny Kravitz”.. to bolo siedme nebo.. autogram hodil každému a potom sa nám ešte nežne a s pokorným hlasom ospravedlnil, že sa nám už nemôže venovať lebo musí ísť pracovať. Ešte k tomu spojil ruky tak ako keď sa modlíte. Preukázal nám tak, že si nás váži. Rozlúčil sa a išiel na zvukovú skúšku.Nevedela som.. či snívam alebo to je realita. Krvi by ste sa mi nedorezali. Taká legenda ako on, a tá pokora a láska ktorá z neho sršala.. to bolo niečo neopísateľné. Každý spevák v dnešnej dobe spieva o miery, láske, porozumení, rovnosti. Ale nie každý kto to prehlasuje tak aj žije. Ale Lenny? akurát tak potvrdil texty svojich veľkých skladieb.. ktoré zjavne nie sú len prázdne slová. Bol úžasný. Bola som totálne nadšená lebo môj idol, ktorý bol vždy na piedestále nebol len výmysel.. bol sktuočný- reálny a ľudský. Myslela som si, že viac ho uznávať nemôžem. Zjavne som sa mýlila. Táto skúsenosť ma ešte viac prinútila zamyslieť sa nadtým, aby sme boli to čo hlásame. Aby to neboli len slová – ale skutky. A hneď som si spomenula na naše celebrity. Nechcem nikoho uraziť ani očierňovať, ale mnoho ľudí sa hrajú na niečo, čím nie sú a napr. takému Lennymu “slávou, ani úspechom” nesiahajú ani po päty. Mal by byť každému príklad…Avšak.. tu sa to celé nekončí. Tá ľudskosť ktorá v Lennym je, je zjavne aj v tíme ľudí, ktorými je obklopení. Neuveríte.. ale celá nadšená a šťastná, že mám podpis od Lennyho som utekala k hlavným bránam, kde už čakali ľudia a moja kamoška. Do haly sme sa samozrejme dostali prvé.Na chvíľku zase odbočím, ale keď som si pozerala fotky z koncertov ktoré mal pred Bratislavou, videla som, že dvom chalanom sa Lenny podpísal na biele tričko, ktoré bolo z nového merchu. Tak som tak predstavovala, že ak sa dostanem do haly, rýchlo pôjdem kúpiť tričko a skúsim si ho dať podpísať aj ja. Veď.. O čo som horšia?No a ako sme vbehli do haly. Boli sme tam prvé, obsadili sme si miesto rovno pri pódiu – pred Lennyho mikrofónom. Hovorím si.. že lepšie miesto už chytiť nešlo. Opäť som poverila kamošku, nech nám stráži fleky a utekala som ( doslova ) do obchodu s merchom, kde som si bleskurýchlo kúpila spomínané biele tričko s Lennyho podobizňou.Ako sme tak stáli a čakali kým začne hrať predkapela.. napadlo mi, že sa skúsim pripomenúť Mathieuovi. Napísala som mu, že sa nachádzam v prvej rade. On mi napísal: “Okey, povedz Ahoj”.Poďakovala som sa mu a čakala som už len na moment, kedy sa tam zjaví. Zrazu mi došla ďalšia správa.. a znovu mi píše Mathieu. V predklade mi napísal: “Možno prídem čoskoro, a mohol by som zobrat veci a dať mu to podpísať v zákulisí?” Vtedy som si povedala, že OH SHIT!! samozrejme, že áno!. Jeden podpis som už zoči – voči mala, tak prečo nie. Mala som so sebou môj obľúbený originálny album 5 – Five.Neprešlo asi ani 5 minút a videla som ako Mathieu prichádza. Hľadal ma tak som mu svietila baterkou a prišiel. Pozdravil sa, spýtal sa ma ako sa mi darí a povedal, že mi to určite donesie naspäť. Medzičasom si moju komunikáciu s ním všimol jeden chalan, ktorý využil situáciu a tiež mu pichol do ruky tričko. Ešte sa ma niečo pýtal no už tam bol veľký hluk tak som ho moc nepočula a tak odišiel s našimi vecami do zákulisia. Po chvíľke mi zase cikne správa. Pýta sa ma aké meno má dať na venovanie, tak som mu napísala že to je pre mňa:) Cca o 10 minút je Mathieu naspäť doniesol mi podpísané tričko. A na CDčku krásny podpis s venovaním… bože to bol sen… len tak mimochodom, Album 5 získal hudobné ocenenie Grammy a ja som ho mala podpísané od Lennyho s venovaním. Ani Vám nebudem hovoriť, akú veľkú hodnotu ten podpis na albume má. Mathieovi som samozrejme niekoľkokrát poďakovala a on skromne poznamenal, že veľmi rád pomohol. Fakt, niečo nevýdané. Hlavne keď si uvedomíte z akej brandže pochádza. A že práve aj Mathieu spolupracoval s hviezdami ako Michael Jackson, Prince, Madonnou a mnohými ďalšími. Ten istý človek bol tak neskutočne ľudský.. VEĽKÝ.Táto na prvý pohľad rozprávka sa stále nekončí. Užívam si koncert plnými dúškami. Myslela som si, že lepšie to už byť ani nemôže. A v jednom momente počas Fly Away Lenny odhodí svoje gitarové brnkátko. Hádajte kto ho asi tak chytil? Ja!! Bože.. niekedy si myslím, že som dieťa šťasteny…Pravdou však je, že šťastenu v takýchto prípadoch neustále pokúšam a už som si s ňou skoro potykala. Ďalšia pecka príde o cca 20 minút na to. Mathieu fotí a točí koncert. On je ten, čo všetko spravuje. Fotí a na zemi si všimne ďalšie brnkátko. Zase Lennyho. Bol odomňa cca 4 metre. A viete čo spravil? zodvihol ho a cielene sa vybral za mňou aby mi ho podal. Koniec koncov, mám dve Lennyho brnkátka. TOTO už naozaj nemohlo byť lepšie!Na záver som babe, ktorá bola kúsok odomňa povedala aby ak má niečo čo by chcela podpísať vystrčí von, že jej požičiam fixku. A Lenny prišiel dolu. Zobral moju fixku a začal sa podpisovať ľudom v prvých radách. Bez problémov podpisoval všetko, čo sa mu dostalo do rúk. Niečo nevýdané. Bomba!!!V ten moment, som si spomenula na dokument Looking Back on Love – ktorý režíroval zrovna Mathieu a Lenny v ňom povedal jednu vetu: ” Chcem, aby sa ľudia cítili tak, že som jedným z nich. Medzi mnou a nimi nie je rozdiel.”….a tak aj bolo… Lenny je obrovský človek a pre mňa to aj takouto maličkosťou dokázal. Nikdy na to nezabudnem. Taká perlička na záver.. deň predtým som mamine hovorila, že skúsim získať jeho podpis a že ak by sa mi to podarilo, rozhodne by som si to dala vytetovať… myslím, že som sama sebe niečo dlžná.:) Ďakujem Lenny za to, že si mi ukázal svoju ľudskosť a vieru v idola, ktorým si pre mňa vždy bol. Týmto zážitkom si to všetko ešte väčšmi umocnil. Odkaz pre každého. LET LOVE RULE!!!!
Nenechaj si újsť ani článok, ktorý tomuto predchádzal:
Dnes je deň, kedy Lenny Kravitz vydal svoj nový album Raise Vibration. Myslím, že nie je lepší čas na to, aby som vyrozprávala svoj zážitok ktorý sa viaže ku koncertnému turné Raise Vibration, ktorým zdvíhal vibrácie v Európe len nedávno. Opíšem Vám moment na ktorý NIKDY NIKDY v živote nezabudnem. Stretnutie s Lenny Kravitzom.
V ten moment, som si spomenula na dokument Looking Back on Love – ktorý režíroval zrovna Mathieu a Lenny v ňom povedal jednu vetu: ” Chcem, aby sa ľudia cítili tak, že som jedným z nich. Medzi mnou a nimi nie je rozdiel.”….a tak aj bolo… Lenny je obrovský človek a pre mňa to aj takouto maličkosťou dokázal. Nikdy na to nezabudnem. Taká perlička na záver.. deň predtým som mamine hovorila, že skúsim získať jeho podpis a že ak by sa mi to podarilo, rozhodne by som si to dala vytetovať… myslím, že som sama sebe niečo dlžná.:) Ďakujem Lenny za to, že si mi ukázal svoju ľudskosť a vieru v idola, ktorým si pre mňa vždy bol. Týmto zážitkom si to všetko ešte väčšmi umocnil. Odkaz pre každého. LET LOVE RULE!!!!