vždy som ho rada fotila z blízka. Fotka z Prahy 2019

Ticho prosím. Hrá Jamiroquai.

28. marca 2020

Je 28. Marec. Väčšine ľudí sa tento dátum spája s Dňom Učiteľov. Mne sa vryl do pamäti niekoľko rokov dozadu preto, že sa mi splnil jeden z ďaľších snov. Presne 9 rokov dozadu som po prvýkrat zažila koncert Jamiroquai. Mojej absolútne najobľúbenejšej kapely. Jasné, nerátam ( Jackson 5 a the Jacksons – nakoľko mne to spadá do jednej mojej kráľovskej kategórie „ MJ“).

Keď sme sa s kamoškou na strednej rozprávali kto čo počúva vytreli sme si vzájomne kocúra s tým, že obe si fičíme na Jamiroquai.. Kapela, ktorá našim rovesníkom vlastne asi ani nič nehovorí. Tak sme si na Facebooku začali vymienať príspevky na nástenke s klipmi a pesničkami, ktoré sme si v škole často spievali a rozprávali sme sa šifrovanou rečou, ktorej len málokto rozumel. Vlastne, pri nás dvoch.. to nikdy nebolo nič nezvyčajné. Vždy sme si išli svoje a ešte stále aj ideme. Že Kači :D. Stále sme si hovorili, že keď náhodou niekedy budú mať koncert tak pojdeme. Lenže v tej dobe mali ako kapela pauzu. Žiadny album, žiadne koncerty.. Niekoľko rokov proste nič. A čo sa stalo?

My sme si to nejako asi vymodlili. Zrazu vydali nový album a ohlásili tour. Šialenstvo. Inak sa nedájú opísať momenty, odkedy sme si kúpili lístky na ten koncert. Každý deň sme odrátavali dni, minúty a hodiny. Normálne regulérne nám preskakovalo. Eufória z toho, že uvidím Jay Kaya naživo mi normálne zatemňovala mozog. Rock Dust Light Star. Planétky. Fialový stage. Fialové oblečko, fialová čelenka a splnený sen. Zahrali všetky pesničky. Všetky obľúbené. No lepšie to byť nemohlo. Ó, a áno.. už vtedy sme boli v prvej rade. Presne preto, lebo nám na tom koncerte neskutočne záležalo, prelakťovali sme sa úplne dopredu. Pamätám si, ako sa moje puberťácke ja neskutočne tešilo keď sa pozrel mojim smerom. Samozrejme, že sa pozeral na mňa. A nikto iný v hale nebol.:))) Ale určite tam boli aj momenty, a na to dám krk, že sa nám stretli pohľady, venoval úsmevy. Dokonca sa usmial do foťáku. Oh yes!! Bola to ešte doba, kedy sme nosili so sebou digitálne foťáky. Viem, že po tomto koncerte sme nemali hlasy. Hučali sme ako bláznivé. A aj tento koncert má dosť veľkú zásluhu na tom, že sa moje šialenstvo a závislosť na koncertoch začala stupňovať.

Prešli 2 roky. Sedím vo vlaku z Košíc smer domov. ( Bratislava). Bola som prvýkrát v metropole východu. Kto ma pozná tak vie… išla som tam kvoli koncertu Stinga, ktorý tam koncertoval vrámci Back to the Bass. Bola som neskutočne otrávená z dlhej cesty vlakom. Zdalo sa mi, že to trvá nekonečne dlho. Samozrejme, už sme mali po koncerte. Cesta do KE ubehla oveľa lepšie ako cesta späť. Zo srandy som vyslovila vetu: „A do Košíc už nikdy viac!“ No.. a to si nerobím srandu. Ako to tu teraz píšem, prisahám, že to bolo takto. Ako dlho trvala tá cesta, my sme sa už pomaly približovali domov, chytila som do rúk mobil. A na ticketportali našla správu, že JAMIROQUAI bude vystupovať v Košiciach. Košice boli v roku 2013 vyhlásene Európskym hlavným mestom kultúry a práve Jamiroquai boli headlinerom.

Neverila som vlastným očiam. Kamoške som to dala do ruky, aby mi potvrdila, že nemám halucinácie. Videla tam to, čo ja. Ťukla som na ďaľšie informácie a zrazu pozerám, že v ten deň spustili predpredaj. Ešte viac ma obarilo, keď som zbadala tú cenu. 25 EUR! 25!! hovorila som si, že to ani možné nie je. Ešte stále som sedela vo vlaku smerom z Košíc.. a hneď ako som vystúpila na stanici Vinohrady, utekala som rovno do Polusu, do tickeportalu. Tam som ich zaskočila.. oni ešte sami nevedeli, že taká akcia sa má konať. Nakoniec som odtiaľ úspešne odišla s 3 ks lístkov. Neuveriteľné. A to sa hovorí, že nikdy nehovor nikdy. Mne sa to potvrdilo do bodky.

O pár rokov som absolvovala ešte ďaľší koncert vo Viedni pri albume Automaton a cca do roka som mala namierené aj do Prahy.. išlo v podstate o „rovnaký „ koncert až na to, že o pár mesiacov neskôr. A to bol znovu zážitok. U nás boli MS v hokeji. Chcela som byť na dvoch miestach naraz. Ale nešlo to, a samozrejme Jamiroquai som chcela vidieť viac. Ale bila sa vo mne duša hokejového fanúšika – nadšenca. Bolo to v čase, keď sa už hrala vypadávacia časť. Takže som netušila ako dopadne naša repre. Resp. Mala som chrobáka v hlave aj preto, že som túžila stretnúť niektorých hokejistov, ktorí predtým boli ubytovaní v Košiciach. ( Kanada, Amerika). Keď som už bola v Prahe, moja energia sa naplno sústredila na Jamiroquai. Chceli sme byť s kamoškou vpredu. Tak sme trošku nekresťansky skoro išli k O2 Aréne. Na ten deň nikdy nezabudnem. Bolo to magické. Sedela som tam, keď v tom čase v okolo arény nikto nebol. No zrazu sa ku mne niekto pri hovoril. Po anglicky… Všimla som si jeho oblečenie. Bol oblečený od hlavy až po paty v Adidas. A tie tenisky, ktoré mal na sebe mi boli povedomé no nevedela som ich zaradiť. Dlho sme sa rozprávali, až som nakoniec zistila, že ten chalan je jeden z najväčších fanúšikov Jamiroquai na svete. Vlastne to bol predseda fanclubu Jan Luka sa stal mojim kamarátom, s ktorým som v kontakte skoro stále. Aj teraz, keď je v Taliansku situácia aká je, tak jeden druhého informujeme o stave v našej krajine. Gianlucca mal originál Jay Kayove veci, jeho tenisky, jeho súpravy, veľa fotiek spolu s celou kapelou. No hotový maniak. Ale rozprávať sa s ním, počúvať jeho zážitky to bolo super! Po čase rozprávania sa tam ocitla aj jedna žena. Černoška. Nie, nehovorím to preto, že by som bola rasista. Naopak, kto ma pozná tak vie, že to čo milujem je ich hudba. Veď napokon zase raz.. MJ! To je myslím dosť na moju obhajobu. Ale v našich zemepisných šírkach to stále nie je až tak zvykom. Začali sme sa teda rozprávať aj s ňou. Poviem Vám, že to čo dokáže hudba je niečo neuveriteľné. Z ľudí, s ktorými by ste asi bežne neprišli do dialógu sa zrazu stali ľudia, s ktorými zdieľate rovnakú diagnózu. Dlho sme klebetili a rozprávali sa o hocičom, zážitkoch, živote a hudbe. No a Cynthia – úžasne energická, bláznivá a očividne veľmi srdečná černoška pôvodom z New Yorku, momentálne žijúca vo Washingtone mi začala rozprávať ako videla malého Lennyho Kravitza v „Sunday School“, nakoľko Cynthiina mama študovala tam, kde Lennyho mamina a tak sa tam občas stretli. Mala som len sánku dole.. A v takýchto príbehoch by som mohla pokračovať… bolo toho dosť. Ale ešte jeden stojí za zmienku. Ako tam tak sedíme pri vstupných halách, tak sa okolo premlelo niekoľko členov stuffu. Chodili hore dole. Jeden z nich sa k nám prihovoril a začali sme sa rozprávať. Nenápadný chlapík, s typicky britským prízvukom bol vodič autobusu Jamiroquai. Z rozhovoru, ktorý by som za normálnych okolností typovala, že bude tak na max. 20 slov vyšla cca tak 45 min. debata. John, (tak sa volá) asi po pol hodine skromne poznamenal, že v Británii je docela známy nakoľko napísal mega úspešnú knihu. Všetci čo sme tam boli sme si mysleli, že si asi z nás robí srandu. Neviem prečo, nám nešlo do hlavy, že skromný pán – vodič autobusu by mohol byť niekto známy. No a John Ulrich – dnes už môj dobrý kamarát, s ktorým som v kontakte pomaly na denno – dennej báze naozaj napísal úspešnú knihu. The Evil That Came To Denham. Dokonca nám ukazoval už úryvky pokračovania. Ten druhý diel písal popritom, ako sa spolu s kapelou presúval naprieč Európou. Keď došoféroval a pospal si, tak písal. Úžasné. John, si s nami vymenil Facebook poprial nám všetko dobré a rozlúčil sa slovami, že snáď sa ešte niekedy uvidíme. Cynthia to po Prahe mala namierené do ďaľších miest, kde mali Jamiroquai koncert, tak bolo viac ako isté že sa uvidia. A aj tak bolo). Po dlhom čakaní prišiel aj koncert! Ten bol šupa! Ale to, čo prišlo potom bol tiež zážitok. Gianlucca mal už vopred s členmi kapely dohodnuté, že sa po koncerte stretnú. ÁNO! S celou kapelou. Bol ochotný nás zobrať do zákulisia spolu s ním. Tak sme ja a kamoška išli za ním ako také kačičky. Boli sme kdesi v útrobách O2 Arény. Neverila som tomu, že by sme sa možno mohli stretnúť so skupinou. Ale zastavil nás SBSkár. Gianlucca, mal špeciálnu nálepku, cez ktorú ho SBSkár pustil. Usiloval sa ich presvedčiť, že sme spolu s ním a že je to dohodnuté no nakoniec sa to nepodarilo.:(

Bola som trošku smutná lebo už som sa videla v backstage. Neviem síce ako to tam vyzeralo a aké to tam je, ale ja som sa už tam jednoducho videla. No nič.. Išli sme von. Gianlucca mi písal, že ho to mrzí a že nabudúce sa takéto niečo už nestane, lebo budeme pripravení! Že od začiatku, budeme „označení“.. haha no ktovie, je to vo hviezdach ale ja tomu verím. S Maťou sme odišli na izbu. Bývali sme asi 400 m od O2 Arény, takže sme to mali naskok. Už sme boli „doma“, keď mi cinkla správa na Messengeri. Písal mi John.. Že ešte má dlho do odchodu a že či by sme neprišli k aréne na chvíľku pokecať. Neváhali sme, úplne spontánne sme tam išli. Zvítali sme sa, ako keby sme stretli starého známeho. A pritom sme sa v ten deň videli len prvý raz. Ale bolo to tak prirodzené. John nám ešte rozprával, že čo a ako.. ako je to s odchodom, aké má ďalšie plány. A nezabudol dodať, že keď si bol opláchnuť tvár tak v tej miestnosti videl Katty Perry. A ja že si robí srandu. A zrazu vyšlo auto a ukázal, ó áno, to je ona! Thats Katty! Haha.. neuveriteľné. Aj Katty sa bola pozrieť na Jamiroquai. Bolo už dosť hodín.. cca 00:40. Stojíme tam traja pri kruháči. Zrazu sa pristaví TAXI a z pod parkoviska vychádzajú traja ľudia. Pozerám a neverím vlastným očiam. Jeden chlap, dve ženy. Muž dal pusu jednej zo žien zakýval im a posadil do taxíka. Ja som už ale vtedy vedela koľká bije, ale nechcela som rušiť idylickú chvíľku. Ten muž, nebol nikto iný ako jeden zo zakladajúcich členov, najdlhšie pôsobiacich členov v skupine a hlavný bubeník v jednej osobe. Pán Derrick McKenzie!! Kamoška ho nespoznala.. a čo bola sranda tak ani John! On bol iba ich zamestnanec, neprichádzal s nimi do styku. Opýtala som sa Dericka, či by sme sa mohli odfotiť. Ten bol extrémne milý, vysmiaty a pozitívne naladený. Nezaváhal ani na sekundu. A hádajte kto nás odfotil? Nebol to nik iný ako John!:)) Ten prvotne chcel byť trošku vzdialený, aby to nevyšlo nejako „blbo“, že obťažuje zamestnávateľa, no keď prišlo na lámanie chleba, bez zaváhania nám pomohol a odfotil nás s ním. Keď Derrick odišiel, tak nám povedal, že keby tak ten Derrick vedel, že ho fotil jeho šofér. Nuž, vesmír je niekedy neuveriteľný a nikdy nevieme, čo sa nám podari. Jedno stretnutie, jeden okamih..a zrazu sa stane aj to, v čo by ste už ani nedúfali. Teším sa, keď táto bláznivá situácia skončí. Teším sa, keď moji kamaráti v Taliansku sa budú môcť bezpečne vrátiť do života. Neskutočne sa neviem dočkať podobných zážitkov a ďalších stretnutí, na ktoré nikdy nezabudnem.

Viac fotiek z koncertov Jamiroquai z priebehu rokov nájdete v tomto linku.

Enrique Iglesias v Bratislave neuveriteľne prekvapil

2. novembra 2019

by Natti with No Comment Koncerty Stretnutia

Štadión Ondreja Nepelu v Bratislave sa vo Štvrtok večer otriasal v základoch. Totálne ho ovládol svojimi latino rytmami spevák Enrique Iglesias, ktorý sa vrátil na Slovensko po druhý raz vrámci jeho tour All The Hits Live. Tento večer, v ktorý ľudia takmer po celom svete ľudia oslavujú Halloween sa zapísal do mojej pamäte neskutočne veľkými písmenami. Pred 10 rokmi som sa jeho koncertu nemohla zúčastniť a spomínam si na to, aká som bola smutná… Nečakane ma vtedy skolila chrípka a lístky som posunula kamarátom.. Tento rok, som sa koncertu zúčastnila len tak tak…

Dozvedela som sa o tom, že bude mať koncert až dosť neskoro, keď predajca lístkov hlásil, že všetky vstupenky su vypredané. Asi dva mesiace dozadu sme si ešte s kamarátkou v robote pozerali videá z koncertov, kde sme sa rehotali na tom, ako si vyberal dievčatá z davu a začal sa s nimi bozkávať. Dosť sme si z toho robili srandu, že Lauri.:) Keď mi potom počas koncertu napísala či som sa už bozkávala strašne som sa rehotala. Keď si prečítate článok až dokonca tak sa zasmejete možno aj vy:)).Na poslednú chvíľu sa mi podarilo zaobstarať lístky a dokonca som sa len deň pred koncertom dohodla so spolužiačkou z gymnázia, že sa ku mne pridá. Keďže Nici už dlhé roky hráva basket mimo Slovenska, veľmi som sa tešila, že sa znovu stretneme. Naposledy sme sa videli na tenisovom turnaji asi rok dozadu. Takže som nevedela ani ako, a sedeli sme na zimáku a netrpezlivo sme čakali na to, akú show Enrique so sebou prinesie. Nakoniec sa z našich miest stali miesta na státie, nakoľko energické vystúpenia nás jednoducho nenechali len tak. To sme ešte netušili, čo všetko nás v ten Halloweensky večer čaká.

Možno to o mne veľa ľudí nevie, ale okrem “starých vykopávok”, ktorými často opisujú moji kamoši hudbu ktorú počúvam, fakt milujem latino. Rada sa na tom opúšťam:))).Práve som sa sama bonzla ale tak, no a čo. Okrem iného si ešte spomínam na úsmevnú storku. Pamätám si, že keď som mala asi 10 rokov, pesnička Escape mi dokola hrala popritom ako som sa učila žonglovať s loptičkami. Ja neviem prečo, ale mala som také chvíľky, kedy som sa asi cítila ako cirkusant :D. Tá pesnička mi hrala zakaždým. Až prišiel moment, kedy ma môj kamarát a mimo iné svetový rekordér v žonglovaní Milan Roskopf nepochválil, že mi to ide dobre. Odvtedy bol Enrique môj žonglérsky patrón :D.

Ešte v čase, keď som nemala lístky na koncert a bola som už takmer vysporiadaná s tým, že sa koncertu opäť nezúčastním snažila som sa získať info po mojej línii o tom, kde a kedy by sa mohol zdržiavať. Fú… poviem vám, že ešte som sa asi tak nezapotila. Nikto nič nevedel, nikto mi neporadil. Tak som to skúšala chvíľku pred koncertom, čiste iba náhodne a rôznymi dedukciami na základe už predchádzajúcich skúseností. Ale nič nezabralo, nie len že som netušila kde a ako ho zastihnúť, nemala som ani žiadne informácie ktoré by aspoň trošku dávali nádej. Tak som sa nakoniec tešila aspoň z toho, že ho uvidím na koncerte. Ten mal začať o 20:00 hod. Ale Enrique sa zjavil na pódiu až niekedy okolo 21:00 hod. Koncert bol super, fakt šupa. Mne však stále turbovalo hlavou, kde by sa dal stretnúť. Na konci show, sme sa rýchlo dostali von zo zimáku a vtedy sa len akcia večera skutočne začala. Spýtala som sa kamarátky či sa chce pridať ku mne a kamošovi.. povedala som jej, že chceme skúsiť stretnúť sa s Enriquem. Ale ono je to tak, nikdy to nie je 100%. Nedá sa nič zaručiť. Ale teda Nici hneď povedala, že ide do toho. Že veď bude sranda…:)

Nemôžem sem napísať všetky detaily, takže žiaľ, preskočím akčné scény ktoré síce stoja za to ale poviem vám toľko, že sme sa dozvedeli že Enrique mieri na letisko. Boli sme v napätí.. nevedeli sme čo čakať. Sadli sme si do auta a nabrali smer letisko. V aute sme boli traja. Ja a kamoš sa sem tam na podobných akcoškách stretneme, pre Nici to bola úplná novinka. V momente ako sme prišli na letisko sme videli auto, z ktorého vystupoval Enrique. Tak som rýchlo zaparkovala a prebehli sme tým smerom, ako šiel on. Už bol v letiskovej hale, ale keď nás započul zabrzdil a vrátil sa smerom za nami. Spomínam si, že niekto z jeho tímu nám povedal: Cool, everything will be fine:). V tom vidím, že Enrique naozaj kráča za nami. Chytila som do ruky mobil a začala som fotiť kamoša. Bolo tam však zlé svetlo, tak som ich oboch požiadala ( a teda prioritne Enriqueho), či by sa nemohli posunúť ďalej do haly aby tá fotka bola pekná. A Enrique? Nemal žiaden problém, ochotne sa presunul tam, kde bolo lepšie svetlo. V tom som sa ho opýtala či by som ho mohla poprosiť o fotku aj ja. S veľkým úsmevom sa na mňa usmial povedal, “Sure”:) a chytil ma za rameno. Ako som sa potom išla pohnúť vrelo ma objal a dal mi pusu na líce. V tom momente som bola v absolútnom šoku a neverila som práve tomu, čo sa udialo. Na to došla za ním aj Nici a keďže tá ešte nemala také skúsenosti s “hviezdami” ak to tak môžem nazvať, tak bola z toho tak hotová, že sa jej strašne triasli ruky pri pokuse o selfie. Enrique si to všimol a povedal jej, že to je úplne v pohode, prevzial do jeho rúk jej telefón a ochotne sa s ňou cvakol. Pre istotu som ich fotila aj ja:). Počas toho sa nás ešte opýtal, či sme boli na koncerte a ako sa nám ľúbilo. Ja som bola ešťe stále v šoku z toho, že sa ku mne správal ako dobrý kamarát poprosila som ho, či si nemôžeme dať ešte jednu fotku. A zrazu ani neviem ako som mu dávala pusu ja a on mal v ruke môj telefón a vlastné to bol on, ktorý nám spravil “pusinkovú selfie”. Bolo to také spontánne, milé a úprimné. Cítila som z neho neskutočnú pokoru a dobrotu. Hneď potom ako som sa mu poďakovala tak ma znovu objal a dal mi druhú pusu na líčko. Rozlúčil sa a odletel preč.

Toto stretnutie mi prišlo ako z iného sveta. Bola som neskutočne šťastná, uchvátená, nadšená a hlavne… Ukázalo mi to ako srdeční a dobrí vedia byť k sebe ľudia.. iba tak.. Slávni, či neslávni.. Klobúk dolu pred Enriquem, ktorý napriek tomu, že je známy po celom svete ostal zjavne aj skvelým človekom veľkého formátu.

Ďakujem Enrique za to aký si bol skvelý a pevne verím, že ti táto neskutočná človečina vydrží naďalej. Vždy budem mať na pamäti tento okamih a budem sa usilovať aby aj moja prítomnosť zachovávala v ľudoch úsmev, radosť a taký pozítivny a dobrý dojem aký si vo mne vyvolal ty.

A keď som si už myslela, že ošiaľ Enrique je na konci, napísal mi jeden z členov jeho kapely, ktorého som sa deň predtým pýtala, či by mi nedal info kde sú ubytovaní. Povedal mi presný čas kedy odchádzajú aj názov hotela. Dodal, že po pravideľnom rannom behu sa môžeme cvaknúť. A tak som odchytila jeho celú kapelu:).

PS.: Pri písaní tohto článku sa mi ozvala ešte Debbie s otázkou, či som si užila show. Je vidno, že jeho tím tvoria skvelí ľudia. No asi fakt, vrana k vrane sadá:).

Ed Sheeran: One Man Show v Prahe

9. júla 2019

by Natti with 2 komentáre Koncerty

Ed Sheeran predviedhol v Prahe dokonalú One Man Show

Ed po druhé. Nehovorím o sérii koncertov Ed Sheerana, ktoré odohral včera a v Nedeľu v Prahe ale o počte koncertov, ktoré som mala česť vidieť naživo. Ten prvý bol vo Viedni. Keďže sa držím toho, že čo je dobré treba si zopáknuť tak netrvalo dlho a ocitla som sa zase na stránke promotérov a do košíka nahadzovala lístky. Tentokrát nie len pre mňa, ale celé osadenstvo. Ževraj som istota zabezpečenia lístkov a tak som ich kupovala rovno 9 :D. Bola to fuška… ale podarilo sa a začala som už odpočítavať dni kedy si užijem opäť tú čarovnú atmosféru Edovho koncertu.

Aj takto by sa dala opísať “kooperácia” ktorú sme podnikli s mojou kamoškou Miškou v Nedeľu, 7.7.2019. Miška, je absolútny top Edov fanúšik :). Môžem sa popýsiť, že aj môj nakoľko vždy vytrvalo číta práve tento blog. Verím, že sa nenahneváš keď ťa teraz trošku natriem:). Miška je poctivý Sheerio!:) Neviem, či som to napísala 100% správne, ale takto nejako sa nazývajú fanúšikovia ktorí sú Sheeran positive. Minulý rok bola na jeho koncerte prvý raz. A odvtedy totálne podľahla jeho čaru. Je to hotová encyklopédia. Ak chcete o Edovi niečo vedieť, smerujte otázky na Mišku. Dozviete sa kadejaké fun fakty ako napr. že keď je na pódiu, vidí vlastne len machuľe lebo nemá okuliare ani šošovky. Keď som spomínala, že minulý rok na ňom bola prvý raz, tak dnes už môžem povedať, že ho videla naživo 4krát. Viedeň, Klagenfurt a teraz 2 razy po sebe Praha. Dobrá diagnóza, že?:) A ja túto šialenosť mile rada podporujem. Páči sa mi, ak sa niekto zapáli pre tie super zážitky, ktoré koncerty vyvolávajú. Zimomriavky, ktoré zažiješ na koncerte v tele rezonujú celý život, keď neskôr v rádiu počuješ tú pesničku, ktorá ti ju spôsobila.

Česká republika | Praha

22 stupňov 0 zrážok

Presne také boli predpovede na deň D. Miška vybavila ubytko o jej kamošky v Prahe, kúsok od O2 Areny. Mali sme full servis, keďže sa o nás Mimi skvelo postarala. Podporovala naše šialené plány od začiatku. Aha.. plán.. ten som vlastne ešte nespomenula. S Miškou sme kuli plány, čo a ako, kedy kde byť už celkom dlho. Možno ani nie tak dlho, ale jeden fakt bol nespochybniteľný už od začiatku kedy sme dali sily dokopy. Prvý rad! Presne tam Miška túžila byť a spoliehala sa na moje “skills” ak to tak môžem nazvať :D. Je to divné, ale ľudia ma už ževraj vnímajú ako koncertného odborníka. Dokazuje to aj fakt, že sa na mňa veľa ľudí obracia s otázkami čo kedy, kde, ako, prečo. Vždy keď viem, môžem, pomôžem – prečo nie. A ja som sa už fakt tešila na to, čo s Miškou podnikneme.

Keďže sme mali jasno v tom, že Eda chceme vidieť z čo najtesnejšej blízkosti dohodli sme sa, že pôjdeme na Letňany v časovom predstihu. ( Čas, kedy sme tam ako trafené boli vám radšej nepoviem aby sa vám nezatočila hlava a nestratili ste ilúziu o našej normálnosti.. aj keď možno už je aj neskoro 😀 )

Keď sme sa chystali do Prahy, klasicky sme viedli debatu o tom, čo si kto balí, či aj dlhé gate alebo len krátke a podobne. Keďže mne je vždy a všade teplo, pozrela som si predpoveď počasia a bolo hlásené 22 stupňov povedala som si, že šetrím miesto v taške a dlhé gate si vôbec neberiem. Jedine ak ľahkú bundičku, keby NÁHODOU pofukovalo. A to som ešte nevedela čo bude nasledovať…

Sobota večer

Predtým, ako sa konečne dostanem ku koncertu nedá mi nespomenúť ešte pár momentov, ktoré si budem s úsmevom pripomínať ešte dlho. Po našom príchode do Prahy sme si povedali, že si ideme nakúpiť do potravín. Konkrétne do Alberta v Harfe – nákupnom centre pri O2 aréne. Ešte sme ani nestihli zájsť do potravín a spomenula som si na to, že keď som cca mesiac dozadu bola v Prahe na koncerte Jamiroquai objavila som Sieň Slávy Českého Hokeja. Vtedy som sa tam pre krátkosť času nedostala. A tentokrát som to už nenechala len tak. Ani som nevedela ako, a už sme sa rehotali na tom ako si skúšam strely alebo korčuľovanie na ” trenažéri “. Až potom sme sa dostali do obchodu. No ale nebola by som to ja, kebyže si nechám ujsť krásnu výstavu dresov. Keď sme skončili vybehli sme do mesta a vrátili sme sa späť do bytu. A to už čakala veľká Miškina misia. Tá si už cca týždeň dozadu vymyslela, že kúpi slovenskú vlajku a niečo na ňu napíše. Hahaaa, to niečo bola vlastne úplná veda:))).

Sedela nad tou vlajkou skoro hodinu. Precvičovala si čo napíše, chcela od nás odobrenie a nápady. Nebola si však istá našimi “potmehúckymi” reakciami tak sme sa na nej pekne zabávali:). Prepáč Miši. Už to šla vzdať. Niekoľkokrát chcela ísť už radšej spať, že to napíše ráno. My s Mimi sme však vedeli, že keď to nedá “teraz” tak potom už ráno určo nie. Tak tam nakoniec to “niečo” napísala. Myslela som si, že sme vybavené a ideme spať. Taký bol plán. No, ale na to Mimi zahlásila:

“Nejdeme sa pozrieť na Letňany? Či tam fakt niekto nestanuje?”

Myslela som si, že to bolo zo srandy. Bola som v tom asi tak presne 1 minútu. Všetky sme už boli prirodzene v pyžamách a zrazu sme sa pekne krásne v tých pyžamkách ocitli v aute na ceste smer Letňany. Sme vadné? 😀 Došli sme tam a videli sme to, z čoho sme si celý čas uťahovali. Tí ľudia tam vážne spali!!! Neuveriteľné. Boli zabalení v tých termo prikrývkach a ako keby tam kempovali. Ale kempovanie by bol ešte luxus. Oni nemali ani tie stany. Iba tak, oni verzus noc. Tak sme trošku sondovali, kde sú vchody, pýtali sa na infošky pár ľudí ktorí tam ešte o tom čase pracovali a chystali všetko potrebné pred prvou show. Akurát vtedy skúšali reflektory a chystali zábrany.

"Iľkove pooloblačno som sušil pol dňa"

Nič v zlom pán Iľko, neberte to osobne. Ale presne táto veta mi napadá ak mám jednou vetou opísať počasie ktoré sme mali v Sobotu. Ako som už spomínala. Malo byť príjemných 22 stupňov, bez prehánok a vetra. No a realita? Prišli sme ráno na Letňany. Bola som oblečená v kraťasoch. Miška detto. Krátke tričká, dobrá nálada a kosa ako blázen. Len čo nás Mimi vyhodila, do pol hodky bola späť. Ako dobrá duša nám doniesla niečo na seba. Hahahaa, niečo – mne doniesla presne legíny. Ovečkové a uterák z Decathlonu. Bolo fakt nepríjemne, takže mi vlastne bolo jedno čo mám na sebe, len nech neumrzneme keďže som vedela, že nás čaká ešte dooooosť dlhý deň.

Feši SBSkár na mňa pozeral a po chvíľke som mu vysvetlila, že môj štýl legíny, na tom riflové kraťase a k tomu všetkému zábal v uteráku nebol dobrovoľný, len to tak vyšlo nakoľko nevyšla predpoveď. Tak sme sa dosť dlho vlastne bavili na tom aký mám SWAG. Okrem toho, chcela som si kúpiť tričko.. no ale kvoli počasiu som nedobrovoľne skončila s mikinou.. ajajaaaj.. ešte, že máme ten Merch!:)

Informácie by boli...

Za ten čas, čo sme tam vlastne mokli a drkotali sa, snažili sme sa využiť čas aby sme zistili, ktorým smerom sa máme uberať po otvorení brán areálu, keďže na každom koncerte to funguje inak. Zistili sme všetko. Až na to, že o pár hodín na to sme prišli na to, že sa všetko totálne zmenilo. To čo platilo ráno, už neplatilo poobede. Ľudia sa na to celkom dosť hnevali, keďže sa povedalo jedno a bolo druhé. Zvlášť si viete predstaviť tých ľudí čo tam nocovali aby boli v prvej rade a nakoniec sa im to vlastne bolo na nič. Hm.. trpká príchuť. Bolo mi ich ľúto. Ale s rukou na srdci viem spokojne povedať, že toto bol jeden z najhoršie zorganizovaných koncertov. Neplatilo skutočne nič čo sa povedalo. Promóter už hneď od momentu, kedy sa predávali lístky upozorňoval na to, že pri vstupe sa budú kontrolovať občianske preukazy – aby sa predišlo obchodovaniu s lítkami. Čo kvitujem, ale napr. nám sa stala taká vec, že kamoška nemohla ísť.. nakoniec váhala či pôjde alebo nie, ale keďže bolo riziko, že by ju na bráne nemuseli pustiť ak by nebola v sprievode osoby ktorá tie lístky kupovala nepustili by ju.. a tak radšej neriskovala.. neprišla a čo sa stalo? Jej lístok zbytočne prepadol 🙁 Nezohnali sme nikoho, kto by na ten lístok išiel. Aká škoda…

Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáčila že ľudí viedli cez Letňany ako dobytok. Normálne cez pásku. Ktorá v konečnom zúčtovaní nebola na nič, keďže ju histerický dav roztrhal. Sbskári si mohli pískať. Nezmohli nič. A ďalšia vec? Nefungujúce čítačky lístkov. Dve slečny sa mi pokúšali načítať lístok a nič. Zatiaľ prebehlo X ľudí dovnútra. A nemala som takúto skúsenosť len ja, ale aj Miška. Tento čierny mrak však prebolel veľmi rýchlo, keďže sa nám podarilo dostať dopredu. Najviac ako to len šlo. 80 tisíc ľudí bolo za nami. Neuveriteľné.

Predskokanmi boli Zara Larson a James Bay, ktorí navodili super atmosféru. A presne o 21:00, ako bolo plánované vybehol na pódium Ed. Ryšavý chlapec s výrazom medvedíka, s gitatorou v ruke a širokým úsmevom. A vtedy to začalo.

Show alá Songwriter

Nie je to tak dávno, kedy meno Ed Sheeran ešte nik nepoznal. Chalan z Anglicka, ktorý si svojou gitarou vyhrával aj priamo v uliciach Londýna a ľudia mu hádzali mince. A teraz? Chlapík s gitarou, ktorý dokonale ovláda davy. Sám Ed priznal, že bol prekvapený, že v Prahe je až 80 tisíc ľudí, ktorí si našli cestu na jeho koncert. Je mi veľmi sympatické, že je jedným z tých umelcov, ktorý povie to, čo má na duši. A z jeho správania je cítiť, že ani on sám doteraz neverí tomu, čo sa mu darí. Spieva si svoje pesničky a baví milióny ľudí po celom svete. Nezabudol to spomenúť ani v Nedeľu večer, kedy si zaspomínal aj na časy, kedy nebol v obľube okolia. No, o to väčší klobúk dolu pred ním.

Hit striedal hit. Pomalé, nežné a romantické piesne striedali rytmické a tanečné pecky. Začalo sa za svetla a skončilo sa za tmy. Oblohu rozjasňovali tisícky telefónov ktoré dotvárali nezabudnuteľnú atmošku. Pre lepšiu predstavu hoďte očko na setlist, ktorý odohral. Medzi inými aj hral aj úplne po prvý raz pieseň Blow, ktorú nahral s Brunom Marsom a Chris Staplletonom.

A čo je podľa mňa najviac? Ed na pódiu nepotreboval absolútne nikoho. Všetku hudbu si produkoval sám. Nahral si slučky, využil beatbox, ozveny.. no jednoducho všetko dokázal svoj pomocne. Povedzte.. nie je to pán? Niekomu je to možno na škodu.. viem, že sú ľudia, ktorí majú radi pompézne veľkolepé kapely, klavír, orchester a podobne.. ale tá genialita ktorá srší z tohto týpka je neuveriteľná. Obzvlášť v dobe, keď vládne auto tune a všelijaké vymoženosti nahrávacích štúdií. Ed zvláda až neuveriteľne dokonale rapovať, nádherne “zavíjať” vysoké tóny, nedýchať, spievať a hrať. Popritom dá extrémne veľa pozitívnej energie všetkým na okolo. Aké jednoduché a pritom tak zložité.

Po poslednej pesničke sa Ed rozlúčil so slovami aby každý dorazil bezpečne domov. Zamyslela som sa nad tým, že to niekedy aj zabudneme povedať svojim kamarátom. Ed Sheeran to želal všetkým. Je to maličkosť.. Ale podľa mňa aj takéto maličkosti veľa prezrádzajú..a pritom to nemusel:) či to vnímate ako cliché alebo nie, myslím, že je potrebné aby sme sa riadili peknými vzormi. Som názoru, že Ed je nespochybniteľne hudobným géniom tejto doby, ktorý stojí nohami pevne na zemi. A aj preto sa už teraz teším, keď budem mať tú príležitosť zažiť ho znovu. A tí, ktorí ste ho ešte nevideli.. v najbližšej dobe to určite napravte!:)

prince koncertoval v budapesti na sziget festivale

Symbol – v zajatí purpurovej

3. októbra 2018

by Natti with One Comment Koncerty

” Life is just a party, and parties weren’t meant to last..”

Na úvod tohto článku udám len pár faktov, ktoré si myslím, že hovoria sami za seba…

Nahral 39 štúdiových albumov
Vyhral 7 cien Grammy
Získal 1 Oscara, Zlatý Glóbus, cenu Brit Awards
4 x dostal cenu MTV Awards

…viac ako 100 miliónov predaných albumov..

Ak ešte stále netušíte o kom budem rozprávať, tak Vám poviem, že ide o hudobného génia a zároveň jedného z najkontroverznejších osôb hudobnej scény. Dokázal hrať na nespočetne veľa nástrojov, sám si hudbu produkoval, skladal, mixoval. Písal piesne pre iných kedy vystupoval pod vyše 20 pseudonymami, ktoré sa vlastne až postupom času odtajňujú a to všetko popritom ako viedol nesmierne úspešnú kariéru ako sólo umelec. Je označovaný ako jeden z najvýraznejších bojovníkov za práva umelcov. Počas svojho pôsobenia vystriedal hneď niekoľko mien, ktoré vyplývali z jeho snahy získať pre umelcov ako takých väčšiu slobodu a priestor na ich realizáciu.

Love Symbol, The Artist, TAFKAP, The Kid, Purple One, His Royal Badness….

Po MJovi, ktorý je pre mňa kráľ je to tentokrát Prince.

Neviem ani vysloviť jeho meno bez toho, aby som nemala na tele zimomriavky. Vždy som túžila vidieť ho naživo. Zase raz sa budem opakovať, ale pamätám si ako malá keď som pozerala záznamy z jeho koncertov. Na jednom z nich dokonca hral Prince spolu s Lennym nabombovanú verziu American Woman. Na tom istom koncerte hral saxofonistia Maceo Parker – člen kapely Jamesa Browna. Vďaka tomu koncertu som sa do saxofónu buchla tak, až som začala chodiť na hudobnú a odkrútila som si 10 rokov na ľudovej škole umenia… Inak Maceo Parkera sa mi podarilo odchytiť minulý rok v Bratislave a podpisal mi Princeov album Musicology na ktorom sa s ním podieľaľ. Aj to bol pre mňa jeden obrovský zážitok a neskutočne vzácny úlovok.

Pozerala som na tie koncerty ako malé dieťa na svoju obľúbenú hračku v hračkárstve… so zatajeným dychom… a hovorila som si, kiež by som raz tak vedela hrať na saxik.. kiež by som raz videla toho pána s kruhovými náušnicami a dlhými vlasmi a čelenkou naživo. Vtedy som v to vážne len tak dúfala. Nenapadlo mi, akú silu môže mať myšlienka a ani som netušila aké budem mať v budúcnosti možnosti. Mala som fakt asi 5 alebo 6 rokov.. a potom som pozerala ten film, ktorý mi nedal spať.. Purple rain. Dokolečka do kola…alebo Under the Cherry Moon…

Až jedného dňa… pamatám si to ako dnes.. blúdila som po internete…. samozrejme, hudobné portály som otvárala vždy ako prvé až som tam zbadala fotku Princea s vetou, že bude vystupovať vo Viedni. Pozerám na to… neverím. Srdce mi vtedy šlahalo jak o preteky. Nádych-výdych.. Tak som zvreskla a utekala dole za maminou do kuchyne aby som jej hneď povedala, čo som videla. Šialenááá… ale to fakt tak bolo :D.

Začala som zisťovať, kto by so mnou išiel.. Predsalen… písal sa rok 2010.. mala som 17 rokov a ako teenager som túžila ísť na koncert týpka, na ktorom si fičal môj tatino keď bol mladý… Len tak pre záujímavosť..v roku 2010 fičalo v rádiách Baby od Justina Biebera a ja sa ťahám za “vykopávkami”.

Netušila som ako vyzerajú koncerty vo Viedni.. V živote nikdy som tam predtým nebola. Podarilo sa mi nahovoriť rodinného kamaráta, keďže moji rodičia vtedy ísť nemohli. Čo mi bolo veľmi ľúto lebo práve moji rodičia ma priviedli k jeho hudbe. Ale tak tešili sa, že si to budem môcť užiť aspoň ja.

V deň, ktorý som vlastne ani netušila, že niekedy nastane si pamätám ako keby to bolo včera. S kamarátkami sme sa boli kúpať na jednom kúpalisku v mieste kde bývam a odtiaľ som utekala rýchlo peši domov aby som sa nachystala na deň D.

Vybrali sme sa s kamarátom teda do Viedne a samozrejme sme nemali žiadne GPS ale mapu.. no čistá katastrofa.. po Viedni s mapou v rukách, ešte keď máte orientačný nezmysel ako ja tak to bola celkom sranda. Ale tú cestu si pamätám do dnes. Pýtala som sa po anglicky na cestu kde sa len dalo. Až som vykúkla z auta a opýtala sa jedného taxikára. Ten bol taký svetový, že povedal, že tá cesta je ešte dosť zložitá ale ak idem na Princea – ktorého je aj on fanúšik tak on nás tam zoberie. Máme sa na neho s autom “zavesiť ” a on sa o nás postará. A tak aj bolo. Doviezol nás vlastne až tam, a to si mohol robiť svoj job a brať ľudí.. on namiesto toho povedal, že si to máme poriadne užiť a pamätať si, že nám pomohol.. a my máme zase pomôcť keď niekto bude o pomoc žiadať nás. Ten moment bol pre mňa magický.. nie len že som sa viezla na vytúžený koncert od malička, ale aj ľudská dobrota sa v ten deň šírila tak, ako by sa mohla každý deň – iba tak, nezištne.

Prišli do tej veľkej haly sadli sme si. Porobila som si zopár nadšených fotiek. Svetlá zrazu zhasli. Odbila 19. hodina a 30 minúta. ľudia pomaličky pískajú a znejú jemné tóny… klavír.. Tóny, ktoré rozoznávam naberajú grády. Veľkoplošné obrazovky prelína purpurová farba. Stále počujem známejšie a známejšie tóny. V tom prichádza malý.. veľký človek. A ja? Stále neverím.. a neverím ešte viac keď rozoznávam čo sa hraje. 7 minutové intro… na obrazovke vidieť padajúci purpurový dážď a ja mám slzy v očiach.. chlpy postavené dupkom a cítim sa ako v siedmom nebi.. vlastne ešte lepšie. Ako lepšie začať koncert ako najväčšou, najobľúbenejšou skladbou? Fakt som si myslela, že sa mi to len sníva. Stále som opakovala, že neverím.. neverím.. a v tom počujem. Ive never meant t o cause you any sorrow.. Pred očami sa mi zjavili všetky tie chvíľky strávené pred televízorom.. tie momenty obdivu a uznania. Tie dovolenky, cesty v aute. Soundtrack k môjmu životu a ja to počujem naživo.. v plnej paráde. A hneď na úvod. Ruku na srdce.. koľko umelcov si dovolí zahrať svoj najväčší hit rovno na začiatku? Nepoznám takých.. a videla som veľa koncertov. Dokonca… Prince to spravil jediný raz.. a ja som bola pritom. Niečo neskutočné a neopísateľné. Z toho koncertu sa mi podarilo uloviť aj komplet zvukový záznam, ktorý niekto nahral a ja som si ho stiahla ešte predtým ako bol zmazaný. Môžem ten moment prežívať na novo. Vždy keď si to pustím a zavriem oči tak spomínam na tú dokonalú silu okamihu.

Ak chcete, môžete si ten úvod koncertu a teda skladbu Purple rain vypočuť aj vy:).

Vždy, keď si na to spomeniem, mám slzy na krajíčku. A či to neubralo na kvalite koncertu? Keby to bol iný umelec, poviem, že mohlo by to uškodiť. Ale Prince má tak veľa hitov, že by mohol zostaviť minimálne 5 hodinovú show čisto nadupaných skladieb a aj tak by sa tam nezmestili všetky.

Pamatám si, keď povedal vetu.. You are on the best place on Earth, right here, right now. Myslím, že mal úplnú pravdu. Koncert trval 2 hodiny a bolo to niečo neopísateľné.

Odchádzala som odtiaľ s tým že som bola neskutočne šťastná… Sledovať toho umelca naživo, to sa na telku nechytá. Na koncerte bol ešte bonbónik, keďže spolu s Princeom prišla aj Sheila E.

Úplný klinec bol pre mňa vtedy, keď som započula, pre mňa veľmi známe tóny pesničky Shake Your Body Down to the Ground, ktorú spieva Michael Jackson so svojimi bratmi. Bola som hotová, jeho som to naživo počuť nestihla, ale to že to budem počuť od Princea, mi nenapadlo ani vo sne. A čo ma dorazilo totálne? Prídavky. Prince nešetril prídavkami.. spolupracoval s publikom. Koľkokrát sme si pýtali prídavok toľkokrát prišiel a hral. A nie len po jednej, či dvoch skladbách. Viem, že som bola dosť v šoku keď už aj svietili svetlá, ľudia odchádzali v hale nás už nebolo veľa.. organizátori dokonca balili veci a v tom sa zase javil ON. Lebo sme kričali ” ešte.. ešte.. Tak on fakt prišiel..”

Ešte som sa nestihla spamätať z jedného koncertu a bum prišla druhá rana. Priamo do srdca. Pozitívna. Tak, ako sa so mnou osud vyšantil pri mene Jackson – tak to mi doprial pri Princeovi a o to viac si cením, všetko to, čo sa mi stalo neskôr.

Osud je zvláštna vec… v roku 2011, necelý rok po tom, čo som Princea videla, sa svetom šíri správa o smrti Amy Winehouse. Smutné.. Amy mala toho roku vystupovať na maďarskom festivale Sziget. No keďže zomrela, organizátory potrebovali hlavného headlinera nahradiť niekým, kto prebije nešťastie ktoré sa stalo a nahradia tak Amy. Čo čert nechcel – usmiala sa na mňa šťastena. Oslovili Princea, a lístky na nultý deň, kedy mal vystupovať sa predávali za úplnú facku. Stáli 52 € a ja som neverila, že to je naozaj pravda.

Rýchlo sme si pokupovali lístky, tentokrát konečne aj s tatinom. Ja som si z nadšenia yrobila vlastné tričko s nápisom Prince.. a na ruke som mala hennou vytetovaný jeho “Love Symbol ” . Spravili sme si skvelý, nádherný výlet do Budapešte a keďže bol 9 August bolo dosť teplo. Celý deň sme sa pretĺkali v “Pešti” takže sme boli dosť nachodení a predstavte si, že ešte sme vlastne museli stáť celý koncert. Môj adrenalín a nadšenie boli také veľké, že mi to vôbec nevadilo. Tatina s kamarátom som nechala osamote, keďže mojim jediným cieľom bolo prepracovať sa čo najbližšie dopredu. Tak som 4 hodiny pred oficiálnym začiatkom čakala sama ( len s malou hŕstkou podobných fanúšikov ako ja pred pódiom ). Išla som sa uvariť. Ale tá motivácia bola silnejšia ako vyčerpanosť.

A výsledok? Stál za to. Bola som hneď v druhej rade. od Princea 2 metre. Pozeral sa na mňa. Pózoval mi do foťáku – ktoré boli inak na mieste zakázané, ale vždy som na tajnáša fotila – nedalo sa odolať. Prince hral, spieval, tancoval ako o dušu. Vystriedal niekoľko outfitov, hral zase nespočetné množstvo hitov. Tie prechody medzi skladbami čo dával.. to som ešte nezažila.. to bolo z inej planéty. A potom sa opäť spustili známe tóny Purple rain. Akokeby z neba začali padať fialové konfety.. Ten efekt pod holým nebol a pri skladbe ako je táto bol famózny. Načahovala som sa po nich a niekoľko som si aj odložila jednak pre šťastie ale aj na pamiatku.

Inak, všetky fotky ktoré sú tu uverejnené okrem tej vrchnej – titulnej sú moje, som na ne patrične hrdá:). Viac fotiek nájdete tu.

Vtedy hral skoro 3 hodiny. Úplne šialené. To som ešte nezažila a dovolím si tvrdiť, že už ani nezažijem. Okrem toho, hrala tam s ním Andy Allo – speváčka a gitaristka ktorá ma ohúrila a mne sa podaril jeden vzácny kúsok, na ktorý som veľmi pyšná veď aha.:)

Ako sa hovorí.. do tretice všetko dobré…alebo teda.. všetko najlepšie! Je rok 2014. Opäť sa musím usmievať pritom, ako to píšem lebo keď si spomeniem aké okolnosti predchádzali tomu, aby som Princea videla znovu ma dostali. Matematika nepustí za necelé 3 roky, som mala možnosť ho vidieť 3krát!! Videla som ho častejšie ako niektorých svojich známych, rodinu.. kamarátov… A to išlo o nie hocijakého pouličného umelca..ale legendu v pravom slova zmysle. Sranda na tom všetkom je, že to nebolo plánované. Prince mal mať 7.6. 2014 narodeniny.

A tak sa viete ako rozhodol 1.6.2014? že on má rád Viedeň..a že by tam rád oslávil svoje narodeniny. Iba umelec jeho rangu si takýto ťah môže dovoliť…a ešte k tomu vypredať halu? Klobúk dolú. Keď som sa dozvedela, že bude mať koncert potešila som sa, no aj som bola trošku smutná lebo boli drahé lístky. tak som zobrala tie najlacnejšie ( ktoré boli okolo 99 – eur, najdrahšie – dolu pod pódiom stáli 170 €) Nepomer tomu, čo ma vyšla Budapešť. Ale ako som už povedala, občas nám život zoberie a inou rukou dá. Stalo sa mi to aj teraz. Išli sme na kocencert a mali sme lístky na sedenie – dosť ďaleko. Ako si tak sedím pozerám sa na veľkú masu ľudí pri pódiu. Strašne som tam chcela byť. Silno som na to myslela. Bola som trošku nervózna, tak som ešte rýchlo vybehla na WCko. utekala som po schodoch a zastavil ma jeden pán s tým, že sa ma pýtal na lístky. Myslela som si, že mi ich chce zobrať alebo tak. Ponáhľala som sa aby som nič nezmeškala a on mi v tom hovorí, že ak som tu ešte s niekým tak nech ho donesiem. Nevedela som čo sa deje ale podala som mu lístky a on mi v tom dal do ruky iné. Zaželal mi super zábavu a že mám ísť dole. Nechápala som. Na lístkoch bolo napísane UPGRADE. neviem, odkiaľ spadol ten pán a prečo si vybral práve mňa.. ale bol to koncert na ktorom som mohla z besprostrednej blízkosti Princeovi spievať HAPPY BIRTHDAY v deň jeho narodenín..Zvyčajne si na koncertoch kupujem tričká ale tentokrát som odišla s tourbookom… ktorý má dnes pre mňa neskutočnú hodnotu. Bolo to posledné Princeove túrné bolo to zároveň poslednýkrát čo som ho videla.. nikdy nezabudnem na tie chvíľe a budem na ne vždy spomínať s nadšením láskou a slzami v očiach. Prajem každému, kto si toto číta aby sa aj jemu splnili takéto priania a mohli si zažiť to, čo ja.

Let Love Rule: Lenny Kravitz – ako sa mi splnilo nesplniteľné

7. septembra 2018

by Natti with 2 komentáre Koncerty Stretnutia

Dnes je deň, kedy Lenny Kravitz vydal svoj nový album Raise Vibration. Myslím, že nie je lepší čas na to, aby som vyrozprávala svoj zážitok ktorý sa viaže ku koncertnému turné Raise Vibration, ktorým zdvíhal vibrácie v Európe len nedávno. Opíšem Vám moment na ktorý NIKDY NIKDY v živote nezabudnem. Stretnutie s Lenny Kravitzom.

Ešte predtým…

Aby som Vás trošku dostala do situácie tak poviem, že Lennyho pravidelne sledujem na sociálnych sieťach, pozerám s ním rôzne dokumenty a videá, takže informácie o dianí a jeho živote mám skoro dokonale zmapované..Vedela som, že pripravuje nový album a logicky som vedela, že k nemu bude aj nejaké to turné. Predpokladala som, že opäť to bude niečo ako Viedeň, Budapešť, Brno, Praha. Išla by som hocikam tak popravde.. len aby som ho videla. No ale medzi rôznymi mestami sa objavila znovu Bratislava! Úplná bomba!! Už som sa videla, ako pokúšam šťastie, že ho odchytím niekde v hoteli na podpis a tajne som dúfala, že by sa mi to mohlo podariť. ( Už som mala skúsenosti napr. s Djokovicom, Crosbym, Oveckinom…).Tak som v to dúfala, že som si povedala, že to musím pokúšať najviac ako to pôjde.Myšlienka, ktorá mala siluNapadol mi jeden strelený nápad…. Opýtať sa Lennyho dvorného fotografa, ktorý s ním všade cestuje. Fakt je to strelené, že? Povedala som si, že za to nič nedám. Kto neskúsi- nič nezíska. Keďže Mathieu Bittona (veľmi uznávaný fotograf, inak nominovaný aj na Grammy) sledujem už vyše 7 rokov na FB, Instagrame, či Twitteri tak som to riskla. Už kedysi dávno som mu napísala ohľadne Merchandisu, ktorý sa mi páčil no nebol nikde dostupný a on mi vtedy odpísal. Strašne zlatý -lebo veď nemusel. A podobných otázok či spamov tam musí mať vo veľkom.No tentokrát som mierila trošku vyššie.. skúsila som mu napísať, či náhodou nie je akási možnosť získať Lennyho autogram keď bude v Bratislave. Takúúú malú dušičku som mala, že si ani neviete predstaviť. Ako sa zachoval on?Odpísal mi. Že: “ak sa mi podarí na koncerte prepracovať niekde dopredu, mám na na neho zakričať a on mi to skúsi sprostredkovať.” No konečná. Zasvietila mi veľká nádej. Zväčša som na koncertoch úplne vpredu tak som bola trošku nervózna, či náhodou nebude zákon schválnosti fungovať v najnevhodnejší okamih. V ten, keď sa mi môže podariť získať podpis od mnou uznávanej legendy.Rozmýšľala som stále o nejakej poistke… ako to vymyslieť tak, aby som mala ešte nejaké eso v zálohe. Keby na mňa Mathieu zabudol.. predsa len má iné veci na starosti ako fanúšikov ktorí túžia po podpise.Dva dni pred koncertom, som sa skontaktovala s mojimi kamarátmi ktorý majú neskutočný koníček. Zbierajú podpisy. Ale teda, že fakt bláznivo. Spomeniem, že majú podpísanú Beyonce, Natalie Portman, Roberta Pattinsona… no proste celebrity ako lusk. S nimi, vždy konzultujeme a kujeme plány čo a ako vymyslieť. Každý zbiera infošky ako môže a potom dáme hlavy dokopy. Taká malá FBI alebo KGB. Ja som si napríklad už dlho predtým písala s trubkárom Lennyho.. Ludovicom Louisom.. ktorému som vlastne nepísala ja. Ale on napísal mne..a odvtedy sme v kontakte. Ale tak nebudete dopodrobna zisťovať, aký majú načasovaný program. Volala som ho na pivo, lebo sme už predtým o tom kecali, ale ospravedlňil sa mi, že nebude mať čas. Myslela som si, že je to blbina a proste ma len chcel odpinknúť. Neskôr som však prišla na to, že fakt čas nemali. Vysvetlím aj prečo.V deň, kedy mal Lenny koncert som si z práce zobrala voľno. Som workoholik, robím stále a dovolenku si skoro vôbec nečerpám. Ale toto mi nedalo. Riskla som to a s kamošom sme sa dohodli na pláne, kde ho skúsime odchytiť. Nemôžem to napísať úplne do podrobna ale skúsim Vám to opísať vrámci možností. Čakali sme s kamarátmi v nádeji, že by mohli mať zvukovú skúšku v Aegon Aréne – v NTCčku. Čakali sme, čakali.. ale nič sa nedialo.. Žiaden pohyb.. žiadni ľudia. Až sa nám to nezdalo. Hodiny ubiehali a začala som byť trošku nervózna lebo však, musím byť vpredu v publiku pre prípad, že by sa mi podaril môj plán s fotografom. Bolo už cca 15:00 hod., pokročilý čas na to aby sa nič nedialo.. minimálne na soundcheck, keď si vezmeme do úvahy, že mala byť aj predkapela ktorá mala začať hrať cca o 18:30.Mali sme info, že by mohol dojsť na jedno určité miesto. Ale nič nebolo isté. A hlavne pri týchto podujatiach neviete, či sa niečo nezmení zo sekundy na sekundu. Dosť som odbiehala z toho miesta aby som kontrolovala ako to vyzerá pri bránach, kade mali púšťať ľudí do haly. ( Klasický vstup do NTC ). Nevedela som, čo robiť lebo riskovať, že nebudem vpredu a nedostanem podpis ani tam kde som bola.. no to by bolo mrzuté. Našťastie, prišla kamarátka, ktorá dostala odo mňa presné pokyny.. a čakala pred vchodom. Už som bola pokojnejšia.. mohla som ísť opäť na to miesto kde sme s kamošmi čakali na možný podpis. Stále nič. Zaregistrovali sme prichádzať predkapelu.. tak sme to aspoň využili na ďalší podpis, keďže MF Robots ( Music for Robots ) je kapela ktorá je produkovaná takými producentmi, ktorý robili pre Michaela Jacksona, a niektorí členovia kapely dlhé roky hrávali napríklad pre Davida Bowieho a podobne…

Zoči – voči

Niečo sme už teda ukoristené mali.. ale stále to nebolo to, po čom sme túžili najviac. A teda o sebe ani nehovorím. Chalani zbierajú podpisy do zbierky. Ja zbieram len tie podpisy, ktoré sú pre mňa výnimočné. Rozprávali sme sa a zrazu pozerám a na sociálnej sieti vidím post v ktorom je zreteľne vidieť že opustili Budapešť, kde mali dva dni predtým koncert. Skontrolujem príspevky o cca 2 hodiny neskôr a vidím fotku z autobusu.. z Bratislavy. Keďže mi bolo jasné, že kvoli časovej obmedzenosti už nepôjdu nikam na hotel všetkým som povedala, že zjavne do pár minút tu musia byť. Mala som pravdu. Videli sme prichádzať veľké koncertné autobusy. Postupne z nich vychádzal celý stuff.. prišiel ďalší bus a vidím kapelu. A zrazu.. vidím ako kráča on… Malý, veľký Lenny. Bol v spoločnosti bodyguardov a miesta boli ohraničené – strážené. Zakričali sme na Lennyho. Ten nás uvidel.. a neignoroval. Nezaváhal ani na sekundu!! Bolo nás tam cca 5. Zobral do ruky fixku a každému sa podpísal. Pardón. Každého komu sa podpisoval sa opýtal na meno. Vznikla tam úsmevná situácia, keďže nie každý vedel správne vyhláskovať svoje meno po anglicky. A Lenny sa na tom zabával, povedal, že koľkokrát to potom napíše zle a musí to opravovať. A stále sa smial. Mne sa podpísal ako prvej a keď som videla, že mi tam napisal “to Nati love Lenny Kravitz”.. to bolo siedme nebo.. autogram hodil každému a potom sa nám ešte nežne a s pokorným hlasom ospravedlnil, že sa nám už nemôže venovať lebo musí ísť pracovať. Ešte k tomu spojil ruky tak ako keď sa modlíte. Preukázal nám tak, že si nás váži. Rozlúčil sa a išiel na zvukovú skúšku.

Nevedela som.. či snívam alebo to je realita. Krvi by ste sa mi nedorezali. Taká legenda ako on, a tá pokora a láska ktorá z neho sršala.. to bolo niečo neopísateľné. Každý spevák v dnešnej dobe spieva o miery, láske, porozumení, rovnosti. Ale nie každý kto to prehlasuje tak aj žije. Ale Lenny? akurát tak potvrdil texty svojich veľkých skladieb.. ktoré zjavne nie sú len prázdne slová. Bol úžasný. Bola som totálne nadšená lebo môj idol, ktorý bol vždy na piedestále nebol len výmysel.. bol sktuočný- reálny a ľudský. Myslela som si, že viac ho uznávať nemôžem. Zjavne som sa mýlila. Táto skúsenosť ma ešte viac prinútila zamyslieť sa nadtým, aby sme boli to čo hlásame. Aby to neboli len slová – ale skutky. A hneď som si spomenula na naše celebrity. Nechcem nikoho uraziť ani očierňovať, ale mnoho ľudí sa hrajú na niečo, čím nie sú a napr. takému Lennymu “slávou, ani úspechom” nesiahajú ani po päty. Mal by byť každému príklad…Avšak.. tu sa to celé nekončí. Tá ľudskosť ktorá v Lennym je, je zjavne aj v tíme ľudí, ktorými je obklopení. Neuveríte.. ale celá nadšená a šťastná, že mám podpis od Lennyho som utekala k hlavným bránam, kde už čakali ľudia a moja kamoška. Do haly sme sa samozrejme dostali prvé.Na chvíľku zase odbočím, ale keď som si pozerala fotky z koncertov ktoré mal pred Bratislavou, videla som, že dvom chalanom sa Lenny podpísal na biele tričko, ktoré bolo z nového merchu. Tak som tak predstavovala, že ak sa dostanem do haly, rýchlo pôjdem kúpiť tričko a skúsim si ho dať podpísať aj ja. Veď.. O čo som horšia?No a ako sme vbehli do haly. Boli sme tam prvé, obsadili sme si miesto rovno pri pódiu – pred Lennyho mikrofónom. Hovorím si.. že lepšie miesto už chytiť nešlo. Opäť som poverila kamošku, nech nám stráži fleky a utekala som ( doslova ) do obchodu s merchom, kde som si bleskurýchlo kúpila spomínané biele tričko s Lennyho podobizňou.Ako sme tak stáli a čakali kým začne hrať predkapela.. napadlo mi, že sa skúsim pripomenúť Mathieuovi. Napísala som mu, že sa nachádzam v prvej rade. On mi napísal: “Okey, povedz Ahoj”.Poďakovala som sa mu a čakala som už len na moment, kedy sa tam zjaví. Zrazu mi došla ďalšia správa.. a znovu mi píše Mathieu. V predklade mi napísal: “Možno prídem čoskoro, a mohol by som zobrat veci a dať mu to podpísať v zákulisí?” Vtedy som si povedala, že OH SHIT!! samozrejme, že áno!. Jeden podpis som už zoči – voči mala, tak prečo nie. Mala som so sebou môj obľúbený originálny album 5 – Five.

Neprešlo asi ani 5 minút a videla som ako Mathieu prichádza. Hľadal ma tak som mu svietila baterkou a prišiel. Pozdravil sa, spýtal sa ma ako sa mi darí a povedal, že mi to určite donesie naspäť. Medzičasom si moju komunikáciu s ním všimol jeden chalan, ktorý využil situáciu a tiež mu pichol do ruky tričko. Ešte sa ma niečo pýtal no už tam bol veľký hluk tak som ho moc nepočula a tak odišiel s našimi vecami do zákulisia. Po chvíľke mi zase cikne správa. Pýta sa ma aké meno má dať na venovanie, tak som mu napísala že to je pre mňa:) Cca o 10 minút je Mathieu naspäť doniesol mi podpísané tričko. A na CDčku krásny podpis s venovaním… bože to bol sen… len tak mimochodom, Album 5 získal hudobné ocenenie Grammy a ja som ho mala podpísané od Lennyho s venovaním. Ani Vám nebudem hovoriť, akú veľkú hodnotu ten podpis na albume má. Mathieovi som samozrejme niekoľkokrát poďakovala a on skromne poznamenal, že veľmi rád pomohol. Fakt, niečo nevýdané. Hlavne keď si uvedomíte z akej brandže pochádza. A že práve aj Mathieu spolupracoval s hviezdami ako Michael Jackson, Prince, Madonnou a mnohými ďalšími. Ten istý človek bol tak neskutočne ľudský.. VEĽKÝ.

Táto na prvý pohľad rozprávka sa stále nekončí. Užívam si koncert plnými dúškami. Myslela som si, že lepšie to už byť ani nemôže. A v jednom momente počas Fly Away Lenny odhodí svoje gitarové brnkátko. Hádajte kto ho asi tak chytil? Ja!! Bože.. niekedy si myslím, že som dieťa šťasteny…Pravdou však je, že šťastenu v takýchto prípadoch neustále pokúšam a už som si s ňou skoro potykala. Ďalšia pecka príde o cca 20 minút na to. Mathieu fotí a točí koncert. On je ten, čo všetko spravuje. Fotí a na zemi si všimne ďalšie brnkátko. Zase Lennyho. Bol odomňa cca 4 metre. A viete čo spravil? zodvihol ho a cielene sa vybral za mňou aby mi ho podal. Koniec koncov, mám dve Lennyho brnkátka. TOTO už naozaj nemohlo byť lepšie!Na záver som babe, ktorá bola kúsok odomňa povedala aby ak má niečo čo by chcela podpísať vystrčí von, že jej požičiam fixku. A Lenny prišiel dolu. Zobral moju fixku a začal sa podpisovať ľudom v prvých radách. Bez problémov podpisoval všetko, čo sa mu dostalo do rúk. Niečo nevýdané. Bomba!!!

V ten moment, som si spomenula na dokument Looking Back on Love – ktorý režíroval zrovna Mathieu a Lenny v ňom povedal jednu vetu: ” Chcem, aby sa ľudia cítili tak, že som jedným z nich. Medzi mnou a nimi nie je rozdiel.”….a tak aj bolo… Lenny je obrovský človek a pre mňa to aj takouto maličkosťou dokázal. Nikdy na to nezabudnem. Taká perlička na záver.. deň predtým som mamine hovorila, že skúsim získať jeho podpis a že ak by sa mi to podarilo, rozhodne by som si to dala vytetovať… myslím, že som sama sebe niečo dlžná.:) Ďakujem Lenny za to, že si mi ukázal svoju ľudskosť a vieru v idola, ktorým si pre mňa vždy bol. Týmto zážitkom si to všetko ešte väčšmi umocnil. Odkaz pre každého. LET LOVE RULE!!!!

Nenechaj si újsť ani článok, ktorý tomuto predchádzal:

Lenny Kravitz: Again – prvýkrát v Bratislave

6. septembra 2018

by Natti with 3 komentáre Koncerty

Mala som 16 rokov keď som okúsila aké je to byť na veľkom koncerte…. vytúženom. Ak som spomínala Michaela Jacksona ako kráľa, tak v detstve som si fičala ešte na troch interpretoch. Boli to legendy ako Prince a Lenny Kravitz a ako skupina to boli Jamiroquai. Ak sa spomenie Lenny – ihneď mám zimomriavky. Napadne mi Again, Fly Away, American Woman, Let love rule, It ain’t over Til its over, Can’t get you off my mind, Stand by my Woman. Hudba par excellence. Áno, sú to názvy pesničiek, ktoré pravdepodobne každému niečo hovoria. No pre mňa majú špeciálny význam.Deň, v ktorý som sa dozvedela že bude koncertovať v Bratislave si pamätám úplne presne. Bolo to obdobie, keď sme zo strednej boli na výlete a liezli sme na Branč ( hradná zrúcanina na Záhorí ) ako sme tak šlapali hore, kamarátka mi povedala že príde Lenny. V tú sekundu som zdvihla telefón a volala tatinovi s tým, že by som tam veľmi chcela ísť. Ale tak.. chýbal mi sponzor. Keďže to bolo obdobie tesne pred vysvedčením, tak sme sa dohodli, že ten lístok vtedy v hodnote 990,- SK dostanem ku koncu školskému roku – za vysvedčko. Aké svetovéééé!! Neskutočne som sa tešila.A tak sme s Kačou ( s ktorou sme neskôr začali vymetať koncerty od výmyslu sveta) a jej sestrou Renčou išli. Boli sme niekde v dave, lístky boli na státie. Pretláčali sme sa dopredu a bola to sranda, lebo nám to dosť išlo. Kým sme sa pretĺkali s vysokými lakťami, začal hrať predskokan. Do tej doby som sa nezaujímala o to, kto bude predskokan, ako dlho bude hrať ani o to, čo vlastne budú hrať. Tieto veci som proste neriešila, lebo som ani nemala páru ako to na koncertoch chodí. Peckový moment sa stal vtedy, keď na pódium prišla kapela a zbadali sme chalana, ktorý bol očividne hlavný spevák. Len taký malý nevšedný detail.. mal sadru na nohe. Prišlo nám to také smiešne, ale že chalan má obdiv keď prišiel aj so zlomeninou. Pri jednej pesničke sme spozorneli… bola nám extrémne povedomá.. a potomzase ďalšia. Viete kto to bol? Lennyho predskokan boli vtedy začínajúci OneRepublic a hrali inštrumentálnu verziu Apologize a Stop and Stare. A ten chalan so zlomeninou bol ich frontman a dnes uznávaný spevák, muzikant, skladteľ a producent Ryan Tedder.Výborný predskokan! Bol to koncert sám o sebe a to ešte nevyšiel na pódium Lenny.

Ten moment, keď sa na ňom zjavil.. nikdy nezabudnem. Bolo to pre mňa niečo fenomenálne.. prvé… nádherné.. pod holým nebom, tisíce ľudí na okolo a vy sa neveriacky pozeráte a počúvate na toho koho uznávate.. bolo to magické a jedinečné…. ak by som mala vypichnúť jeden moment práve z tohto koncertu tak to bola pre mňa najdokonalejšia verzia pesničky AGAIN.. akustická, nežná.. už bola tma, decentne poprchalo a malo to neskutočnú atmošku. Moment, kedy som si povedala, že chcem a musím vidieť viac.. Aj keby čo bolo, na Lennyho pôjdem znova.. again and again..A tak sme sa o pár rokov skoro v rovnakej zostave ako v Petržalke ocitli vo Viedni – Stadthalle. Nenechali sme nič na náhodu a predrali sme sa úplne dopredu. Mala som vtedy aj foťák, tak som spravila niekoľko pre mňa super záberov – ako amatér som na ne celkom hrdá. Ako v Bratislave, tak ani vo Viedni nebol svojim fanúšikom nič dlžný. Najsilnejšía bola pre mňa pieseň Stand by my Woman, kde ma saxofonové sólo dojalo k slzám. Plakala som jak malá lebo to bolo také silné a krásne.. Lenny spieval ako BOH a ten doprovod.. mi postavil chlpy dupkom. ( saxik – milujem od malička a kvoli tomuto nástroju som si odchodila niekoľko rokov hudobnej a ve novala sa hre na flaute aby som sa časom práve dostala k hre na saxofóne.)

Obdiv a uznanie, ktoré vo mne Lenny vyvolal už v malom veku, sa prehĺbilo ešte viac.. pri osobnom stretnutí s ním. Priblížim Vám ho v ďaľšom článku.Tu sú tie spomínané fotky ktoré sa mi podarilo spraviť vo Viedni:) Viac ich mám svojom Facebooku.

Lenny Kravitz počas piesne Again

Maroon 5 v Prahe!

28. augusta 2018

by Natti with 2 komentáre Koncerty

Vždy keď mala skupina Maroon 5 s Adamom Levinom vystúpenie vo Viedni, osud to zariadil tak, aby som nemohla ísť… Písal sa rok 2016 mám to ešte v čerstvej pamäti. Keď som sa dozvedela že vrámci Európy majú len pár zastávok a jedna z nich je naplánovaná v Krakowe – 1. júna, bolo už dosť neskoro lebo žiadne lístky v predaji neboli… Hovorím si zaspala som.. ale mala som celkom pádny dôvod. V tom čase som mala plnú hlavu magisterských štátnic. Napriek tomu, že môj naj kamoš bol stres, sem tam mi myšlienky zablúdili aj do predstavy, že by som to Poľsko nejako mohla absolvovať. Lenže ako? Lístky neboli a reálne bolo už asi len 2,5 týždňa pred koncertom. Bola som totálne nepripravená. Situácia do akej sa dostanem len málokedy. 😀 No, ale špekulovala som ako sa len dalo.

Blúdila som po facebookových eventoch a hľadala dôveryhodnú osobu, čo by mala lístky na predaj. Aspoň dva… Chcela som vziať svoju najlepšiu kamošku – keďže naša pravideľná autová opúšťačka bol “Sugar” :D. Vytipovala som si jednu babu, ktorú som si preklepla ako sa dalo. Predávala dva lístky na do Golden Circle Early Entry. Byť blízko k pódiu a dostať sa do haly medzi prvými to je také pre mňa typické. Nakoniec som ich zobrala. Prišli mi poštou a začala som plánovať trip. Volala som kamoške, že máme lístky na Maroon 5. Tá na chvíľu onemela ale háčik prišiel pár dní na to, keď zistila, že vlastne nemôže ísť. Začala som vymýšľať plán B. Stále viac sa schyľovalo ku štátniciam, tak som bola už aj celkom fakt dosť na nervy :D. Napadlo mi, že pôjdem s mojou dobrou kamarátkou a špolužiačkou z výšky. V tej chvíli, sme netušili ako nám štátnice dopadnú, predsa len pochybnosti boli všade okolo nás, ale povedali sme si, že ak to náhodou aj nevýjde, tak si aspoň dáme super trip. Aj tak bolo. Štátnice sa nám podarili a mohli sme si to užiť ešte väčšími dúškami. Prvotne som si myslela, že do Krakowa sa dostaneme jednoducho. Opak bol pravdou :D.

Celkom logika, prve kúpiť lístok na koncert a potom zistiť, že spoje sú čisté peklo, no nie? 😀 Ako na potvoru, do Krakowa sme šli najviac komplikovane ako to šlo. Chceli sme si užiť aj mesto takže sme chceli vyraziť ráno. Tak spoj bol asi taký že. Bratislava – Trnava. Trnava – Žilina. Žilina – Ostrava. Ostrava – Krakow. A to bola len cesta tam 😀 cesta späť ešte väčšia katastrofa, keďže sme zmeškali prípoj… a skoro sme ostali v Žiline nocovať. Našťastie ešte išiel posledný Regiojet takže sme sa rýchlo pratali domov s ním.

A koncert? Bolo to super našlapané. Promovali si vtedy album V. Ktorý v tej dobe dosť ovládal hitparády. Stačí ak spomeniem Maps, Sugar, Animals. A to v obrovskej Tauron Aréne. Dokým som nebola na Santiago Bernabeu, nič väčšie som nevidela. Ak to porovnám so Stadthalle, kam chodím stále tak to bolo obrovitánske. Krásna, moderná hala.. super akustika. Niekto by možno čakal, že budú hrať iba nové “rádiovky” ale nevynechali väčšinu songov z albumu songs about Jane, ktorým v podstate urobili dieru do sveta. This Love, Sunday morning, She will be loved – ktorej verzia bola neskutočne krásna.. keď ju dnes počujem v rádiu spomeniem si len na také to nežné brnkanie na gitare a spev Adama s doprovodom celej arény. Okrem toho, že hrali jeden hit za druhým Adam bol veľmi zhovorčivý, komunikoval s publikom a dokonale ho ovládal.

Nevynechali ani Moves like Jagger, ktorá veľmi nenápadne prešla do veľmi známej Sugar. Vtedy inak celá hala explodovala. Repráky boli nabudenejšie ako v iných častiach koncertu, všetko sa triaslo pri prvých tónoch elektrickej gitary.

Kapela hrala niečo vyše 1 hodiny a 40 min.

Keby ste chceli vedieť ako vyzeral setlist tak nech sa páči:

Animals
One More Night
Stereo Hearts
(Gym Class Heroes cover)
Harder to Breathe
Lucky Strike
Wake Up Call
Love Somebody
Maps
This Love
Sunday Morning
Payphone
Daylight
She Will Be Loved
Moves Like Jagger
Sugar

Bol to koncert spojený s cestovaním, objavovaním mesta ktoré som už predtým síce navštívila, ale užívala som si to aj tak naplno. Samotný koncert by som si zopakovala hneď. A vlastne… už je na to aj príležitosť. Po americkom turné Maroon 5 začína predaj na to európske. Budúci rok sa objavia premiérovo prvýkrát v Prahe a určite v O2 aréne odpália opäť super veľkú nálož hitov, ktoré si chtiac alebo nechtiac pospevuje každý. Budete tam? Ja určite ! s kým sa vidím?

Justin Timberlake – odpálil vo Viedni bezkonkurečnú show

21. augusta 2018

by Natti with 4 komentáre Koncerty

Spomínate si na tohtoročný Superbowl? Najväčšia udalosť v oblasti televízie, reklamy a dych vyrážajúce predstavenie tých najväčších z najväčších. V roku 2018 najslávnejšiu prestávku ovládol Justin Timberlake. Neprešlo ani pol roka a JT priviedol svoju veľkolepú show do Viedenskej Stadthalle – ktorá je už ako keby mojim druhým domovom.

Na moment, kedy bude mať JT koncertné turné som čakala hneď potom, ako vydal svoj album Man of the Woods. Keďže som VIP člen Justinovho oficiálneho fanklubu, nebolo ťažké predpokladať, že by z koncertnej mapy pri svojej tour vynechal Viedeň.
Keď ten deň prišiel, vedela som, že tam nemôžem chýbať. Počkala som si na deň, kedy bude spustený oficálny predpredaj pre jeho VIP fans – premium Tennessee Kid Member – ktorý bol vlastne spustený až 10 dní predtým ako sa k lístkom mohli dostať “obyčajní smrteľníci”. Pri výbere miest na koncerty mám vždy jasný cieľ. “Na stojáka”! Niekto si povie, že to nie je búhvíco. Ale opak je pravdou. Ak si človek chytí dobré miesto, nič lepšie ako byť na koncerte na státí nie je. A tomu zodpovedá aj cena lístkov… Ale, žijeme len raz.

Dilema

Ja som už jeden JTho koncert zažila, bolo to v roku 2013 – predstavoval vtedy nový album The 20/20 Experience. Bola to namakaná show, ku ktorej sa tiež ešte niekedy vrátim.

Avšak pri kúpe lístkov na túto tour mi ticketmaster ponúkal aj mimoriadne VIP balíky.. mimoriadne drahé a mimoriadne našlapané.. ale predsa len, VIP balík od 600 € do tuším 1000 € je trošku priveľa.. no nie? Tak som si len tak odfúkla, že nevadí, ja sa prederiem dopredu.:) Lístky boli kúpené a cca mesiac po kúpe mi prišla opäť raz ponuka pre VIP fanúšika. Či nemám záujem o VIP upgrade. Áno, jasné že som mala! 😀 Bola to limitka a v podstate, dosť veľký odžub na ľudí ktorí platili sakra veľké prachy za ich VIP balíčky. Ja som ich mala za 120 € 🙂 Je to dosť ale keďže JT patrí k mojim najobľúbenejším umelcom, dlho som neváhala. Skôr bol problém ukecať okolie:)).

Deň pred koncertom mi na mail prišli pokyny ako kedy kam, aby sme si mohli show užiť z bezprostrednej blízkosti.

Deň D

Je sobota, 18. august – inak 18 je moje obľúbené, šťastné číslo. Krásny dátum na super deň v spoločnosti JT. S kamarátkami sme šli do Viedne už okolo obeda. Potulovali sme sa okolo Stadthalle a pozerali sme ako sa pomaly ale iste všetci účinkujúci zhromažďujú pri zadnom vchode. Nič nám nemohlo újsť:).

Tik tak..tik tak je 17:30 a my sa dostávame cez VIP check in do Stadthalle. Povodili nás takými zákutiami, že som ani netušila, že sa v Stadthalle také niečo nachádza. Dostali sme svoje hnedé náramky a eskortovali nás dolu k ploche kde boli dva “kotle”. Ešte nikto nebol nikde, boli sme prvé. Neverila som vlastným očiam. Sadli sme si k baru, pri ktorom bol center stage ku ktorému viedol mostík od hlavného pódia a potom aj k tomu ďalšiemu, na opačnej strane haly. Takže sme boli rovno v epicentre. Pri bare, a vždy keď sa JT a Tennesse kids ( tak sa volá JTho skupina ) presúvali, išli okolo nás. Zakaždým!:)

V hale bolo veľmi teplo, išli sme sa uvariť ale to nadšenie, ktoré tam panovalo všade okolo by sa dalo krájať. Ľudia šaleli, ako keby tam bol King of Pop. Prechádzali sa medzi nami JTho tanečníci, hudobníci. Mohli sme sa s nimi fotiť, porozprávať. Boli veľmi príjemní. Ja som sa už pred koncertom strašne tešila na Maju Keresh, ktorá je chorvátka a príde mi strašne sympatická. S ňou som sa aj cvakla a potom aj s jeho trubkárom, ktorý mi počas koncertu pekne trúbil “do ksichtu” a zjavne ho to bavilo. 😀

Bezkonkurečná show

Čo sa týka samotnej show. Bola to jedna bomba za druhou. A tá projekcia.. JT začal nabudenou Filthy, Midnight Summer Jam, Man of the Woods a pokračoval cez staré overené hitovky ako Sexyback, Seňorita, krásnou verziou What goes around comes around, My love, dych berúcou Mirrors pri ktorej JT padol na kolená. Bol to silný moment, keď sa pesnička ako Mirrors ozýva celou halou lebo spieva ju skutočne každý!

JT pozdvihol zo sedačiek každého. Miesta na sedenie? Zraz boli na státie. Obrovské obrazovky, ktoré sa vysúvali a dotvárali celú atmošku koncertu boli vynikajúce.. v hale sa nenachádzalo zlé miesto. Tá projekcia nemala obdoby.Fakt!

Pri pesničke Suit and Tie.. ukázal ako sa dá tancovať s mikrofónom vo veľkom.

Stromy okolo pódia, reálny oheň zapálený ako keď si v prírode opekáte a do toho gitarová verzia slávnej skladby ktorú nahral spolu s Beyonce Until the end of Time a tisíce telefónov so zapnutými baterkami ktoré osvietili celú halu..

VIP zážitok

DOKONALOSŤ. Z Justina tieklo tak, ako keby vyšiel práve zo sprchy…uterák už ani nepúšťal z ruky. No neuberalo to na kvalite jeho tanečných kreácií a speve. Bolo to presne tak, ako by ste si to ani nevedeli predstaviť . V strede show sa nám koľkokrát stalo, že za nami došli tanečníci. Nerozumeli sme čo sa deje. No pri ďalšej skladbe nám to docvaklo. JT ako aj tanečníci zrazu tancovali na pulte, kde sme predtým mali položené pivo či vodu. Boli rovno na dlani. Pred našimi očami.

High five

Pecka bola, že JT nebol ten umelec, ktorý sa tvári nedotknuteľne. Až ma šokovalo aký bol kontaktný. Spolupracoval s ľuďmi, chytal ich, pozeral do kamery, robil grimasy. Bol proste super. A to isté jeho tanečníci. Boli živelní, priateľskí a počas vystúpenia s Vami komunikovali. MEGA! 😀

A tu sa dostávam k pre mňa veľkému momentu pri Cry me a river.. pesnička ktorá svojho času spôsobila obrovský rozruch… sa mi vryla do pamäti na celý život.

Keď adrenalín stúpa

Krásne efekty padajúceho dažďa po celej hale, Justinov spev.. prechádza cez pódium popri nás a v jednom z momentov natiahnem ruku a dotkne sa ma. BOŽE!!! to bola radosť! neverila som.. Dievča, ktoré bolo vedľa mňa ktoré prišlo z Milána bola celá nadšená aj za mňa. Never wash your hand! nikdy si neumývaj ruku. Oooo áno.. viem, pre niekoho je to blbosť, ale ja JTho žeriem sakra dlho a toto? Bolo to viac ako som si vedela predstaviť. Nádhera.. Ten na koho sa pozeráte vo filmoch, púšťate si jeho hudbu dokola, ten ktorý nesmie chýbať na žiadnej párty na ktorej sa nachádzate..sa Vás zrazu dotkne. No bola som v siedmom nebi. Možno tak, ako niekedy jeho Jessica :D. Mám zimomriavky aj teraz keď si na to spomeniem.. fakt. Koncert graduje a počas Supplies znovu.. OCH!! konečná.

Vedela som, že budem mať problém zaspať a vôbec sa z toho spamätať. Boooomba.💣

Koncert pomaly ale iste vrcholí a je počuť slová ako: Don’t be so quick to walk away.. hrá rock your body, ktorá inak mimochodom bola pôvodne napísaná pre Michaela Jacksona na album Invicible. Tá pesnička má brutálnu energiu. Všetci tancujú o dušu ledva sa skončí a v tom začne Can’t stop the feeling.. tak to už bol fakt hrot večera. Inak táto skladba sa mi spája s dôležitým obdobím v mojom živote. Vyšla presne v čase, keď som sa pripravovala na magisterské štátnice a aj keď som bola v totálnom strese pri tomto songu som sa vždy dostala do pohody a zabudla na všetok guláš a stres čo som mala v hlave. Ešte väčší rozmer nadobudla v momente ako som úspešne zoštátnicovala..

Can’t stop the feeling z tejto noci

Hrala všade a úplne som sa s ňou v tom mojom šťastnom momente stotožnila. Teraz, keď som ju počula konečne live.. to bolo niečo geniálne.. neopísateľné. Bola to nakoniec posledná pesnička koncertu… Úuuuf.. Dve hodiny nadupanej show a JT v plnom nasadení.. Čo viac si priať?

Jedine ak znovu repete! Už teraz sa neviem dočkať ďalšieho koncertu. JT nastavil latku najvyššie ako som doteraz videla.

Justin Timberlake si právom zaslúži titul Prince Of Pop!

Setlist z Viedne 18/8/2018

Filthy
Midnight Summer Jam
LoveStoned
SexyBack
Man of the Woods
Higher Higher
Señorita
Suit & Tie
SoulMate (snippet)
My Love
Play Video
Cry Me a River
Mirrors
Drink You Away
Until the End of Time
Morning Light
What Goes Around… Comes Around
Say Something
Montana
Summer Love
Rock Your Body
Supplies
Like I Love You
Can’t Stop the Feeling

Thriller.sk

Posts in category: Koncerty

Ticho prosím. Hrá Jamiroquai.

Enrique Iglesias v Bratislave neuveriteľne prekvapil

Ed Sheeran: One Man Show v Prahe

Ed Sheeran predviedhol v Prahe dokonalú One Man Show

Česká republika | Praha

22 stupňov 0 zrážok

Sobota večer

"Iľkove pooloblačno som sušil pol dňa"

Informácie by boli...

Show alá Songwriter

Symbol – v zajatí purpurovej

Let Love Rule: Lenny Kravitz – ako sa mi splnilo nesplniteľné

Ešte predtým…

Zoči – voči

Nenechaj si újsť ani článok, ktorý tomuto predchádzal:

Lenny Kravitz: Again – prvýkrát v Bratislave

Maroon 5 v Prahe!

Justin Timberlake – odpálil vo Viedni bezkonkurečnú show

Dilema

Deň D

Bezkonkurečná show

VIP zážitok

High five

Keď adrenalín stúpa

Can’t stop the feeling z tejto noci

Setlist z Viedne 18/8/2018

Thriller.sk

Thriller.sk

O mne

Pre kamošov som Naty, pre blízkych kamošov a rodinu som blázon pre ktorých žijem. Šport a hudbu nedokážem zjesť a preto tieto dva hlavné chody v živote milujem.

Kde ma nájdeš?