Príbeh. Za každým jedným zážitkom, ktorý budem rozprávať sa skrýva príbeh. A čo bolo skôr ako samotný príbeh? Sen. Sen, ktorý sa zdal tak neuveriteľným –  nereálnym až dokým sa nestal skutočnosťou?. Každú ľudskú bytosť tvorí prostredie v akom vyrastá a v akom sa pohybuje.

A v podstate by som mohla povedať, že  všetko to, čo som zažila do dnešného dňa týkajúcich sa mojej záľuby v koncertoch a podpisoch bolo práve kvôli nemu. Taktiež to má ten spoločný menovateľ : „ sen“. Tentokrát ide o ten najväčší.. nesplnený… Už ako malá som MJa vyslovene žrala. Donekonečna pozerala jeho klipy. Sedela pred telkou s tým, že aha zase je tam Michael. Keď už fičali počítače a DVD prehrávače púšťala som si dokola jeho koncerty, klipy. Tancovala, spievala.. Dodnes si pamätám ako mi tatino doniesol obojstranné DVD od nášho kamaráta z požičovne ktoré bolo HIStory. Tí vojaci, helikoptéra..

Sledovala som to neskutočné intro so zatajeným dychom a to som mala koľko? Asi tak 5 rokov. Pamätám si aj na to, ako som strašne nechcela aby sme to DVD museli vrátiť..ale predsalen bolo len požičané. Časom som si ho samozrejme kúpila ako ďaľších xy vecí. To by sa ani nedalo vymenovať.:) Pamätám, si tiež na moment keď som sa dozvedela, že MJ bude mať koncert v Prahe. Strašne som si priala tam byť. Prosila som tatina aby sme tam išli, ale nemala som ani poňatia ako taký koncert v realite vyzerá ani čo obnáša. Jeho odpoveď na moje prosby si však pamätám dodnes: „ Ešte si malá na to, udupú ťa tam. Keď budeš väčšia, tak pôjdeme.“

…ach. Škoda. Realita? Bola som už väčšia a písal sa rok 2009. Dozvedela som sa že MJ bude mať koncerty v Londýne. Veľmi som tam chcela ísť tak sme sa s bratom dohodli že pôjdeme.. Nešli sme. Nevideli sme.. a vlastne nikto nešiel a nikto nič nevidel. Teda videla som akurát tak dokument. This is it. To bolo všetko čo som mohla vidieť z môjho vytúťženého koncertu. Michael zomrel. A ja som ho nevidela. Nechcem, aby to vyznelo, že som egoista. To vôbec. Keď zomrel bola som veľmi dlho strašne smutná. Poviete si že puberťáčka.. Hej 😀 možno, no pre mňa je to srdcovka aj teraz a to už mám podstatne viac rokov. No práve tento moment bol akýmsi odrazovým mostíkom. Aby som viac nečakala na príležitosti.

Ak niečo veľmi chcem, idem si za tým. Vždy skúsim všetko možné a buď to výjde alebo nie. Zväčša to ale fakt stojí za to!:) Je možné, že keď si toto čítate si hovoríte, že to nemám nič iné na práci len chodiť po koncertoch, podpisovať osobnosti? Mám? Mám aj iné starosti, mám prácu. V piatky sa neflákam po diskotékach, ale vždy sa potím v telocvični a venujem sa tomu čo milujem. Ale v dobe keď sa každý za niečím naháňa a buď si prehnane odopiera veci alebo naopak rozhadzuje na kadečo som si v tom jednom momente povedala, že fakt žijeme len raz, tak sa pokúsim vyťažiť z vecí a udalostí ktoré ma robia happy maximum. Predsa len, materiálne statky sa časom opotrebujú. No zážitky? Tie sú na celý život. Nikto nikdy Vám ich z hlavy nevezme. Máte ich vždy so sebou.:)

Postupne tu napíšem čo mi napadne. Videla som veľa, určite sú ľudia ktorí postretávali viac osobností ako ja, videli, precestovali  a zažili toho viac ako ja, ale vždy si rada spomeniem na tie momenty ktoré sa vryly do mojej pamäti zlatými písmenami. Wayne Rooney, Novak Djokovic, Sidney Crosby, Alex Oveckin, Lenny Kravitz, Sting.. Mala som tú česť byť v ich tesnej blízkosti a nahliadnuť na ich vystupovanie mimo záznamov kamier..nehovorím, že ich poznám, ale niekedy aj malé gestá prezradia veľa☺. Postupne sa aj o týchto príbehoch istotne zmienim, niektoré story fakt stoja za to. Sú ako z inej galaxie. Po ich prečítaní si budete aj vy asi myslieť, že som blázon 😀 ale taký istý viete byť aj vy. Stačí len chcieť a aj sen môže nadobudnúť reálne kontúry, len sa treba občas prebudiť a proste vyskúšať aj to, čo je zdanlivo nemožné..:)