Superhviezda Realu Madrid Federico Valverde mi spravil deň: Pred zápasom mi daroval svoju tréningovú bundu
Utorok, 27. September 2022 si budem vždy pamatať ako deň, kedy sa mi opäť raz podaril parádny kúsok. Teda… ak to tak vôbec môžem nazvať.
Neviem, či mám nejaké magické schopnosti, no pred pár dňami keď som pozerala zápas Atletico vs. Real sa mi do hlavy dostala myšlienka, že kiež by sa niekde v týchto zemepisných šírkach objavil Fede Valverde… Fede, ten, ktorého sledujem už nejaký ten rok, aj keď ešte dlho zohrieval lavičku Los Blancos. V tom čase, som si však vôbec neuvedomila, že sa blíži repre pauza a teda absolútne som netušila čo sa v najbližších dňoch chysta.
Asi týždeň a pol dozadu mi volá kamoš Brian do práce, že či ideme na futbal.. A ja mu z fleku hovorím.. čo si sa zbláznil? Na Slovan som vôbec neni zvedavá. V tom momente mi ale zadrel, že veď tu bude hrať tvoj hráč z Realu Madrid. To som ešte stále nevedela koľká bije a o čom vlastne hovorí.
Zrazu povedal, že sa tu bude hrať priateľský zápas Kanada vs. Uruguaj… Waaau! To som už vedela, že nech sa deje čo sa deje, na tom zápase nemôžem chýbať keďže tam príde Fede. Brian sa obrovsky tešil na inú legendu. Keďže je fanúšik Manchesteru United, tešil sa, že uvidí práve jeho. To sa žiaľ nepodarilo, keďže s týmtom nevycestoval..
V deň zápasu sme šli na štadión o niečo skôr, aby sme spokojne zaparkovali… tiež sme sa pohrávali aj s myšlienkou, že by sa nám možno podarilo vidieť hráčov z blízka alebo teda, uchmatnúť nejaký ten autogram. Ja som vlastne chcela len jeden. Išla som do toho all in. Hráč ako Suaréz a spol. ma skutočne pravdupovediac netrápili. Buď Fede alebo nikto.
K hráčom sme sa však pred zápasom nedostali, nebola šanca… a tak sme šli na naše zakúpené miesta priamo na štadióne. Čakali sme, kým začne rozcvička. Kanada vybehla na trávnik o niečo skôr ako Uruguaj.. tak sme si na chlapcov museli počkať. No oplatilo sa.
Hráči sa začali rozcvičovať, fanúšikovia obklopili celé spodné „mantineli“ blízko trávnika a každý si vykrikoval krížom-krážom po hráčoch, buď aby ich pozdravili, vypýtali podpis, či fotku.
Ja som bola odetá od hlavy po päty vo farbách Realu. Jeden dres v ruke, druhý na sebe, tepláky Real, bunda Real. Haha, tažká uchyláčina. Možno aj to si všimol Fede.
Držala som v rukách dres, ktorý som sa mu snažila ukázať aby na to hodil podpis. Ale tváril sa sústredene, vyzeral tak, že to nevidí. Proste trénoval.
Na konci rozcvičky zrazu pozerám, že si vyzlieka svoju tréningovú bundu a kráča smerom k nám. Potešila som sa, že fakt ide dať ten podpis. A zrazu absolútne cielene kráča ku mne a podáva mi tú jeho bundu. Ostala som v šoku. Neviem, či stihol počuť moje Gracias. Lebo kým mi došlo čo sa stalo, už bol o niečo ďalej odomňa..
Neskôr ako hrali hymnu a pozeral sa našim smerom som mu ukázala rukami, že ďakujem. Myslím si, že to videl, keďže dám ruku do ohňa za to, že mi na to žmurkol… Ostala som v siedmom nebi.. a to vlastne sa zápas ešte nezačal. Chcela som podpis a odišla som s jeho mikinou. O tom sa mi ani len nesnívalo. Na tento moment určite nezabudnem. Je to sila ako vesmír funguje mojím smerom, jedna myšlienka a zrazu je sen realitou. Wau..