Symbol – v zajatí purpurovej
„Life is just a party, and parties weren’t meant to last..“
Na úvod tohto článku udám len pár faktov, ktoré si myslím, že hovoria sami za seba…
- Nahral 39 štúdiových albumov
- Vyhral 7 cien Grammy
- Získal 1 Oscara, Zlatý Glóbus, cenu Brit Awards
- 4 x dostal cenu MTV Awards
…viac ako 100 miliónov predaných albumov..
Ak ešte stále netušíte o kom budem rozprávať, tak Vám poviem, že ide o hudobného génia a zároveň jedného z najkontroverznejších osôb hudobnej scény. Dokázal hrať na nespočetne veľa nástrojov, sám si hudbu produkoval, skladal, mixoval. Písal piesne pre iných kedy vystupoval pod vyše 20 pseudonymami, ktoré sa vlastne až postupom času odtajňujú a to všetko popritom ako viedol nesmierne úspešnú kariéru ako sólo umelec. Je označovaný ako jeden z najvýraznejších bojovníkov za práva umelcov. Počas svojho pôsobenia vystriedal hneď niekoľko mien, ktoré vyplývali z jeho snahy získať pre umelcov ako takých väčšiu slobodu a priestor na ich realizáciu.
Love Symbol, The Artist, TAFKAP, The Kid, Purple One, His Royal Badness….
Po MJovi, ktorý je pre mňa kráľ je to tentokrát Prince.
Po MJovi, ktorý je pre mňa kráľ je to tentokrát Prince.
Neviem ani vysloviť jeho meno bez toho, aby som nemala na tele zimomriavky. Vždy som túžila vidieť ho naživo. Zase raz sa budem opakovať, ale pamätám si ako malá keď som pozerala záznamy z jeho koncertov. Na jednom z nich dokonca hral Prince spolu s Lennym nabombovanú verziu American Woman. Na tom istom koncerte hral saxofonistia Maceo Parker – člen kapely Jamesa Browna. Vďaka tomu koncertu som sa do saxofónu buchla tak, až som začala chodiť na hudobnú a odkrútila som si 10 rokov na ľudovej škole umenia… Inak Maceo Parkera sa mi podarilo odchytiť minulý rok v Bratislave a podpisal mi Princeov album Musicology na ktorom sa s ním podieľaľ. Aj to bol pre mňa jeden obrovský zážitok a neskutočne vzácny úlovok.
Pozerala som na tie koncerty ako malé dieťa na svoju obľúbenú hračku v hračkárstve… so zatajeným dychom… a hovorila som si, kiež by som raz tak vedela hrať na saxik.. kiež by som raz videla toho pána s kruhovými náušnicami a dlhými vlasmi a čelenkou naživo. Vtedy som v to vážne len tak dúfala. Nenapadlo mi, akú silu môže mať myšlienka a ani som netušila aké budem mať v budúcnosti možnosti. Mala som fakt asi 5 alebo 6 rokov.. a potom som pozerala ten film, ktorý mi nedal spať.. Purple rain. Dokolečka do kola…alebo Under the Cherry Moon…
Až jedného dňa… pamatám si to ako dnes.. blúdila som po internete…. samozrejme, hudobné portály som otvárala vždy ako prvé až som tam zbadala fotku Princea s vetou, že bude vystupovať vo Viedni. Pozerám na to… neverím. Srdce mi vtedy šlahalo jak o preteky. Nádych-výdych.. Tak som zvreskla a utekala dole za maminou do kuchyne aby som jej hneď povedala, čo som videla. Šialenááá… ale to fakt tak bolo :D.
Začala som zisťovať, kto by so mnou išiel.. Predsalen… písal sa rok 2010.. mala som 17 rokov a ako teenager som túžila ísť na koncert týpka, na ktorom si fičal môj tatino keď bol mladý… Len tak pre záujímavosť..v roku 2010 fičalo v rádiách Baby od Justina Biebera a ja sa ťahám za „vykopávkami“.
Netušila som ako vyzerajú koncerty vo Viedni.. V živote nikdy som tam predtým nebola. Podarilo sa mi nahovoriť rodinného kamaráta, keďže moji rodičia vtedy ísť nemohli. Čo mi bolo veľmi ľúto lebo práve moji rodičia ma priviedli k jeho hudbe. Ale tak tešili sa, že si to budem môcť užiť aspoň ja.
V deň, ktorý som vlastne ani netušila, že niekedy nastane si pamätám ako keby to bolo včera. S kamarátkami sme sa boli kúpať na jednom kúpalisku v mieste kde bývam a odtiaľ som utekala rýchlo peši domov aby som sa nachystala na deň D.
Vybrali sme sa s kamarátom teda do Viedne a samozrejme sme nemali žiadne GPS ale mapu.. no čistá katastrofa.. po Viedni s mapou v rukách, ešte keď máte orientačný nezmysel ako ja tak to bola celkom sranda. Ale tú cestu si pamätám do dnes. Pýtala som sa po anglicky na cestu kde sa len dalo. Až som vykúkla z auta a opýtala sa jedného taxikára. Ten bol taký svetový, že povedal, že tá cesta je ešte dosť zložitá ale ak idem na Princea – ktorého je aj on fanúšik tak on nás tam zoberie. Máme sa na neho s autom „zavesiť “ a on sa o nás postará. A tak aj bolo. Doviezol nás vlastne až tam, a to si mohol robiť svoj job a brať ľudí.. on namiesto toho povedal, že si to máme poriadne užiť a pamätať si, že nám pomohol.. a my máme zase pomôcť keď niekto bude o pomoc žiadať nás. Ten moment bol pre mňa magický.. nie len že som sa viezla na vytúžený koncert od malička, ale aj ľudská dobrota sa v ten deň šírila tak, ako by sa mohla každý deň – iba tak, nezištne.
Prišli do tej veľkej haly sadli sme si. Porobila som si zopár nadšených fotiek. Svetlá zrazu zhasli. Odbila 19. hodina a 30 minúta. ľudia pomaličky pískajú a znejú jemné tóny… klavír.. Tóny, ktoré rozoznávam naberajú grády. Veľkoplošné obrazovky prelína purpurová farba. Stále počujem známejšie a známejšie tóny. V tom prichádza malý.. veľký človek. A ja? Stále neverím.. a neverím ešte viac keď rozoznávam čo sa hraje. 7 minutové intro… na obrazovke vidieť padajúci purpurový dážď a ja mám slzy v očiach.. chlpy postavené dupkom a cítim sa ako v siedmom nebi.. vlastne ešte lepšie. Ako lepšie začať koncert ako najväčšou, najobľúbenejšou skladbou? Fakt som si myslela, že sa mi to len sníva. Stále som opakovala, že neverím.. neverím.. a v tom počujem. Ive never meant t o cause you any sorrow.. Pred očami sa mi zjavili všetky tie chvíľky strávené pred televízorom.. tie momenty obdivu a uznania. Tie dovolenky, cesty v aute. Soundtrack k môjmu životu a ja to počujem naživo.. v plnej paráde. A hneď na úvod. Ruku na srdce.. koľko umelcov si dovolí zahrať svoj najväčší hit rovno na začiatku? Nepoznám takých.. a videla som veľa koncertov. Dokonca… Prince to spravil jediný raz.. a ja som bola pritom. Niečo neskutočné a neopísateľné. Z toho koncertu sa mi podarilo uloviť aj komplet zvukový záznam, ktorý niekto nahral a ja som si ho stiahla ešte predtým ako bol zmazaný. Môžem ten moment prežívať na novo. Vždy keď si to pustím a zavriem oči tak spomínam na tú dokonalú silu okamihu.
Ak chcete, môžete si ten úvod koncertu a teda skladbu Purple rain vypočuť aj vy:).
Audio prehrávač
Vždy, keď si na to spomeniem, mám slzy na krajíčku. A či to neubralo na kvalite koncertu? Keby to bol iný umelec, poviem, že mohlo by to uškodiť. Ale Prince má tak veľa hitov, že by mohol zostaviť minimálne 5 hodinovú show čisto nadupaných skladieb a aj tak by sa tam nezmestili všetky.
Pamatám si, keď povedal vetu.. You are on the best place on Earth, right here, right now. Myslím, že mal úplnú pravdu. Koncert trval 2 hodiny a bolo to niečo neopísateľné.
Odchádzala som odtiaľ s tým že som bola neskutočne šťastná… Sledovať toho umelca naživo, to sa na telku nechytá. Na koncerte bol ešte bonbónik, keďže spolu s Princeom prišla aj Sheila E.
Úplný klinec bol pre mňa vtedy, keď som započula, pre mňa veľmi známe tóny pesničky Shake Your Body Down to the Ground, ktorú spieva Michael Jackson so svojimi bratmi. Bola som hotová, jeho som to naživo počuť nestihla, ale to že to budem počuť od Princea, mi nenapadlo ani vo sne. A čo ma dorazilo totálne? Prídavky. Prince nešetril prídavkami.. spolupracoval s publikom. Koľkokrát sme si pýtali prídavok toľkokrát prišiel a hral. A nie len po jednej, či dvoch skladbách. Viem, že som bola dosť v šoku keď už aj svietili svetlá, ľudia odchádzali v hale nás už nebolo veľa.. organizátori dokonca balili veci a v tom sa zase javil ON. Lebo sme kričali “ ešte.. ešte.. Tak on fakt prišiel..“
Ešte som sa nestihla spamätať z jedného koncertu a bum prišla druhá rana. Priamo do srdca. Pozitívna. Tak, ako sa so mnou osud vyšantil pri mene Jackson – tak to mi doprial pri Princeovi a o to viac si cením, všetko to, čo sa mi stalo neskôr.
Osud je zvláštna vec… v roku 2011, necelý rok po tom, čo som Princea videla, sa svetom šíri správa o smrti Amy Winehouse. Smutné.. Amy mala toho roku vystupovať na maďarskom festivale Sziget. No keďže zomrela, organizátory potrebovali hlavného headlinera nahradiť niekým, kto prebije nešťastie ktoré sa stalo a nahradia tak Amy. Čo čert nechcel – usmiala sa na mňa šťastena. Oslovili Princea, a lístky na nultý deň, kedy mal vystupovať sa predávali za úplnú facku. Stáli 52 € a ja som neverila, že to je naozaj pravda.
Rýchlo sme si pokupovali lístky, tentokrát konečne aj s tatinom. Ja som si z nadšenia yrobila vlastné tričko s nápisom Prince.. a na ruke som mala hennou vytetovaný jeho „Love Symbol “ . Spravili sme si skvelý, nádherný výlet do Budapešte a keďže bol 9 August bolo dosť teplo. Celý deň sme sa pretĺkali v „Pešti“ takže sme boli dosť nachodení a predstavte si, že ešte sme vlastne museli stáť celý koncert. Môj adrenalín a nadšenie boli také veľké, že mi to vôbec nevadilo. Tatina s kamarátom som nechala osamote, keďže mojim jediným cieľom bolo prepracovať sa čo najbližšie dopredu. Tak som 4 hodiny pred oficiálnym začiatkom čakala sama ( len s malou hŕstkou podobných fanúšikov ako ja pred pódiom ). Išla som sa uvariť. Ale tá motivácia bola silnejšia ako vyčerpanosť.
Ešte som sa nestihla spamätať z jedného koncertu a bum prišla druhá rana. Priamo do srdca. Pozitívna. Tak, ako sa so mnou osud vyšantil pri mene Jackson – tak to mi doprial pri Princeovi a o to viac si cením, všetko to, čo sa mi stalo neskôr.
Osud je zvláštna vec… v roku 2011, necelý rok po tom, čo som Princea videla, sa svetom šíri správa o smrti Amy Winehouse. Smutné.. Amy mala toho roku vystupovať na maďarskom festivale Sziget. No keďže zomrela, organizátory potrebovali hlavného headlinera nahradiť niekým, kto prebije nešťastie ktoré sa stalo a nahradia tak Amy. Čo čert nechcel – usmiala sa na mňa šťastena. Oslovili Princea, a lístky na nultý deň, kedy mal vystupovať sa predávali za úplnú facku. Stáli 52 € a ja som neverila, že to je naozaj pravda.
Rýchlo sme si pokupovali lístky, tentokrát konečne aj s tatinom. Ja som si z nadšenia yrobila vlastné tričko s nápisom Prince.. a na ruke som mala hennou vytetovaný jeho „Love Symbol “ . Spravili sme si skvelý, nádherný výlet do Budapešte a keďže bol 9 August bolo dosť teplo. Celý deň sme sa pretĺkali v „Pešti“ takže sme boli dosť nachodení a predstavte si, že ešte sme vlastne museli stáť celý koncert. Môj adrenalín a nadšenie boli také veľké, že mi to vôbec nevadilo. Tatina s kamarátom som nechala osamote, keďže mojim jediným cieľom bolo prepracovať sa čo najbližšie dopredu. Tak som 4 hodiny pred oficiálnym začiatkom čakala sama ( len s malou hŕstkou podobných fanúšikov ako ja pred pódiom ). Išla som sa uvariť. Ale tá motivácia bola silnejšia ako vyčerpanosť.
A výsledok? Stál za to. Bola som hneď v druhej rade. od Princea 2 metre. Pozeral sa na mňa. Pózoval mi do foťáku – ktoré boli inak na mieste zakázané, ale vždy som na tajnáša fotila – nedalo sa odolať. Prince hral, spieval, tancoval ako o dušu. Vystriedal niekoľko outfitov, hral zase nespočetné množstvo hitov. Tie prechody medzi skladbami čo dával.. to som ešte nezažila.. to bolo z inej planéty. A potom sa opäť spustili známe tóny Purple rain. Akokeby z neba začali padať fialové konfety.. Ten efekt pod holým nebol a pri skladbe ako je táto bol famózny. Načahovala som sa po nich a niekoľko som si aj odložila jednak pre šťastie ale aj na pamiatku.
Fotka z festivalu, tu vpredu v tom dave som aj ja :).
Inak, všetky fotky ktoré sú tu uverejnené okrem tej vrchnej – titulnej sú moje, som na ne patrične hrdá:). Viac fotiek nájdete tu.
Vtedy hral skoro 3 hodiny. Úplne šialené. To som ešte nezažila a dovolím si tvrdiť, že už ani nezažijem. Okrem toho, hrala tam s ním Andy Allo – speváčka a gitaristka ktorá ma ohúrila a mne sa podaril jeden vzácny kúsok, na ktorý som veľmi pyšná veď aha.:)
Ako sa hovorí.. do tretice všetko dobré…alebo teda.. všetko najlepšie! Je rok 2014. Opäť sa musím usmievať pritom, ako to píšem lebo keď si spomeniem aké okolnosti predchádzali tomu, aby som Princea videla znovu ma dostali. Matematika nepustí za necelé 3 roky, som mala možnosť ho vidieť 3krát!! Videla som ho častejšie ako niektorých svojich známych, rodinu.. kamarátov… A to išlo o nie hocijakého pouličného umelca..ale legendu v pravom slova zmysle. Sranda na tom všetkom je, že to nebolo plánované. Prince mal mať 7.6. 2014 narodeniny.
A tak sa viete ako rozhodol 1.6.2014? že on má rád Viedeň..a že by tam rád oslávil svoje narodeniny. Iba umelec jeho rangu si takýto ťah môže dovoliť…a ešte k tomu vypredať halu? Klobúk dolú. Keď som sa dozvedela, že bude mať koncert potešila som sa, no aj som bola trošku smutná lebo boli drahé lístky.
Vybrala som preto tie najlacnejšie ( ktoré boli okolo 99 – eur, najdrahšie – dolu pod pódiom stáli 170 €) Nepomer tomu, čo ma vyšla Budapešť. Ale ako som už povedala, občas nám život zoberie a inou rukou dá.
Stalo sa mi to aj teraz. Išli sme na kocencert a mali sme lístky na sedenie – dosť ďaleko. Ako si tak sedím pozerám sa na veľkú masu ľudí pri pódiu. Strašne som tam chcela byť. Silno som na to myslela. Bola som trošku nervózna, tak som ešte rýchlo vybehla na WCko. utekala som po schodoch a zastavil ma jeden pán s tým, že sa ma pýtal na lístky.
Myslela som si, že mi ich chce zobrať alebo tak. Ponáhľala som sa aby som nič nezmeškala a on mi v tom hovorí, že ak som tu ešte s niekým tak nech ho donesiem. Nevedela som čo sa deje ale podala som mu lístky a on mi v tom dal do ruky iné. Zaželal mi super zábavu a že mám ísť dole. Nechápala som.
Na lístkoch bolo napísane UPGRADE. neviem, odkiaľ spadol ten pán a prečo si vybral práve mňa.. ale bol to koncert na ktorom som mohla z besprostrednej blízkosti Princeovi spievať HAPPY BIRTHDAY v deň jeho narodenín..Zvyčajne si na koncertoch kupujem tričká ale tentokrát som odišla s tourbookom… ktorý má dnes pre mňa neskutočnú hodnotu. Bolo to posledné Princeove túrné bolo to zároveň poslednýkrát čo som ho videla.. nikdy nezabudnem na tie chvíľe a budem na ne vždy spomínať s nadšením láskou a slzami v očiach. Prajem každému, kto si toto číta aby sa aj jemu splnili takéto priania a mohli si zažiť to, čo ja.
