Ed po druhé. Nehovorím o sérii koncertov Ed Sheerana, ktoré odohral včera a v Nedeľu v Prahe ale o počte koncertov, ktoré som mala česť vidieť naživo. Ten prvý bol vo Viedni. Keďže sa držím toho, že čo je dobré treba si zopáknuť tak netrvalo dlho a ocitla som sa zase na stránke promotérov a do košíka nahadzovala lístky. Tentokrát nie len pre mňa, ale celé osadenstvo. Ževraj som istota zabezpečenia lístkov a tak som ich kupovala rovno 9 :D. Bola to fuška… ale podarilo sa a začala som už odpočítavať dni kedy si užijem opäť tú čarovnú atmosféru Edovho koncertu.

Aj takto by sa dala opísať „kooperácia“ ktorú sme podnikli s mojou kamoškou Miškou v Nedeľu, 7.7.2019. Miška, je absolútny top Edov fanúšik :). Môžem sa popýsiť, že aj môj nakoľko vždy vytrvalo číta práve tento blog. Verím, že sa nenahneváš keď ťa teraz trošku natriem:). Miška je poctivý Sheerio!:) Neviem, či som to napísala 100% správne, ale takto nejako sa nazývajú fanúšikovia ktorí sú Sheeran positive. Minulý rok bola na jeho koncerte prvý raz. A odvtedy totálne podľahla jeho čaru. Je to hotová encyklopédia. Ak chcete o Edovi niečo vedieť, smerujte otázky na Mišku. Dozviete sa kadejaké fun fakty ako napr. že keď je na pódiu, vidí vlastne len machuľe lebo nemá okuliare ani šošovky. Keď som spomínala, že minulý rok na ňom bola prvý raz, tak dnes už môžem povedať, že ho videla naživo 4krát. Viedeň, Klagenfurt a teraz 2 razy po sebe Praha. Dobrá diagnóza, že?:) A ja túto šialenosť mile rada podporujem. Páči sa mi, ak sa niekto zapáli pre tie super zážitky, ktoré koncerty vyvolávajú. Zimomriavky, ktoré zažiješ na koncerte v tele rezonujú celý život, keď neskôr v rádiu počuješ tú pesničku, ktorá ti ju spôsobila.

Sobota večer

Predtým, ako sa konečne dostanem ku koncertu nedá mi nespomenúť ešte pár momentov, ktoré si budem s úsmevom pripomínať ešte dlho. Po našom príchode do Prahy sme si povedali, že si ideme nakúpiť do potravín. Konkrétne do Alberta v Harfe – nákupnom centre pri O2 aréne. Ešte sme ani nestihli zájsť do potravín a spomenula som si na to, že keď som cca mesiac dozadu bola v Prahe na koncerte Jamiroquai objavila som Sieň Slávy Českého Hokeja. Vtedy som sa tam pre krátkosť času nedostala. A tentokrát som to už nenechala len tak. Ani som nevedela ako, a už sme sa rehotali na tom ako si skúšam strely alebo korčuľovanie na “ trenažéri „. Až potom sme sa dostali do obchodu. No ale nebola by som to ja, kebyže si nechám ujsť krásnu výstavu dresov. Keď sme skončili vybehli sme do mesta a vrátili sme sa späť do bytu. A to už čakala veľká Miškina misia. Tá si už cca týždeň dozadu vymyslela, že kúpi slovenskú vlajku a niečo na ňu napíše. Hahaaa, to niečo bola vlastne úplná veda:))).

Sedela nad tou vlajkou skoro hodinu. Precvičovala si čo napíše, chcela od nás odobrenie a nápady. Nebola si však istá našimi „potmehúckymi“ reakciami tak sme sa na nej pekne zabávali:). Prepáč Miši. Už to šla vzdať. Niekoľkokrát chcela ísť už radšej spať, že to napíše ráno. My s Mimi sme však vedeli, že keď to nedá „teraz“ tak potom už ráno určo nie. Tak tam nakoniec to „niečo“ napísala. Myslela som si, že sme vybavené a ideme spať. Taký bol plán. No, ale na to Mimi zahlásila:

„Nejdeme sa pozrieť na Letňany? Či tam fakt niekto nestanuje?“

Feši SBSkár na mňa pozeral a po chvíľke som mu vysvetlila, že môj štýl legíny, na tom riflové kraťase a k tomu všetkému zábal v uteráku nebol dobrovoľný, len to tak vyšlo nakoľko nevyšla predpoveď. Tak sme sa dosť dlho vlastne bavili na tom aký mám SWAG. Okrem toho, chcela som si kúpiť tričko.. no ale kvoli počasiu som nedobrovoľne skončila s mikinou.. ajajaaaj.. ešte, že máme ten Merch!:)

Informácie by boli…

Za ten čas, čo sme tam vlastne mokli a drkotali sa, snažili sme sa využiť čas aby sme zistili, ktorým smerom sa máme uberať po otvorení brán areálu, keďže na každom koncerte to funguje inak. Zistili sme všetko. Až na to, že o pár hodín na to sme prišli na to, že sa všetko totálne zmenilo. To čo platilo ráno, už neplatilo poobede. Ľudia sa na to celkom dosť hnevali, keďže sa povedalo jedno a bolo druhé. Zvlášť si viete predstaviť tých ľudí čo tam nocovali aby boli v prvej rade a nakoniec sa im to vlastne bolo na nič. Hm.. trpká príchuť. Bolo mi ich ľúto. Ale s rukou na srdci viem spokojne povedať, že toto bol jeden z najhoršie zorganizovaných koncertov. Neplatilo skutočne nič čo sa povedalo. Promóter už hneď od momentu, kedy sa predávali lístky upozorňoval na to, že pri vstupe sa budú kontrolovať občianske preukazy – aby sa predišlo obchodovaniu s lítkami. Čo kvitujem, ale napr. nám sa stala taká vec, že kamoška nemohla ísť.. nakoniec váhala či pôjde alebo nie, ale keďže bolo riziko, že by ju na bráne nemuseli pustiť ak by nebola v sprievode osoby ktorá tie lístky kupovala nepustili by ju.. a tak radšej neriskovala.. neprišla a čo sa stalo? Jej lístok zbytočne prepadol 🙁 Nezohnali sme nikoho, kto by na ten lístok išiel. Aká škoda…

Ďalšia vec, ktorá sa mi nepáčila že ľudí viedli cez Letňany ako dobytok. Normálne cez pásku. Ktorá v konečnom zúčtovaní nebola na nič, keďže ju histerický dav roztrhal. Sbskári si mohli pískať. Nezmohli nič. A ďalšia vec? Nefungujúce čítačky lístkov. Dve slečny sa mi pokúšali načítať lístok a nič. Zatiaľ prebehlo X ľudí dovnútra. A nemala som takúto skúsenosť len ja, ale aj Miška. Tento čierny mrak však prebolel veľmi rýchlo, keďže sa nám podarilo dostať dopredu. Najviac ako to len šlo. 80 tisíc ľudí bolo za nami. Neuveriteľné